Radová loď: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Juloml (diskusia | príspevky)
d jazyk
Riadok 9:
Vynález strielní v podpalubí však problém malého počtu ťažkých diel s dlhším dostrelom vyriešilo – ich presunom do podpalubia sa okrem ich počtu zvýšila aj stabilita lode. Strieľne v podpalubí poskytli delostrelcom navyše podstatne lepšiu ochranu pred strelami z ľahkých diel nepriateľa.
 
Zmenu v taktike boja predznamenali Angličania, ktorí zaviedli súboje na väčšiu vzdialenosť bez abordáže, tzv. „stand of Tactics“- Ukázala sa úspešou už pri prvom použití – v súboji anglického loďstva so [[Španielsko|španielskou]] „nepremožiteľnou armádou“, ktorá mala za úlohu zabezpečiť inváziu do Anglicka. Španielska flotila mala 64 veľkých galeón, 4 [[galeasa|galeasy]] a 4 [[galéra|galéry]], ku ktorým sa pripojili ďalšie menšie vojenské a zásobovacie plavidlá. Flotila s 10 000 námorníkmi a 19 000 vojakmi na palube vyplávala z [[Cádiz]]u [[14. máj]]a [[1588]] pod velením vojvodu Medina Sidonia a admirála Diega Flores de Valdes. Výprava mala v pláne pribrať v [[Nizozemsko|Španielskom Nizozemsku]] do zostavy invázne lode s 30 000 vojakmi na palube. Angličania sa na inváziu pripravovali, mali k dispozícii 34 nových galeón, ku ktorým sa pripojili lode [[korzár]]ov (''privateers'', anglickou kráľovnou legalizovaných pirátov) a vyzbrojené obchodné lode. Angličania tak mali k dispozícii proti 127 španielskym plavidlám 140 lodí, celkovo však menších ako Španieli. V čele eskadier sa pod velením admirála Charlesa Howarda ocitli pirátski kapitáni [[Francis Drake]], John Howkins a ďalší. Aj keď španielske loďstvo prekvapilo Angličanov rýchlym presunom do [[Lamanšský prieliv|Lamanšského prielivu]], následné tri dni trvajúce boje však vyzneli v prospech Angličanov. Anglické menšie a obratnejšie galeóny so silnou delostreleckou výzbrojou z diaľky pálili po španielskych lodiach. Španielske lode sa neúspešne pokúšali o priblíženie a abordáž, čo by im pre väčší počet vojska na palube poskytlo výhodu. Po troch dňoch sa Španieli stiahli a zakotvili medzi [[Calais]] a [[Grevelingen]]. Napriek istým stratám bola sila španielskej flotily zachovaná. Vážne straty však utrpela v noci 29. júla pri útoku 8 anglických branderov (zapálených lodí naplnených výbušninami) na španielske lode kotviace v prístave. V následnom zmätku sa mnohé plavidlá zrazili a niektoré nabehli na plytčinu. Ďalšie útoky Anglických lodí, ktoré sa ocitli v početnej prevahe, sa po opätovných neúspešných pokusoch španielskych lodí o abordáž skončili rozhodnutím o prerušení boja a ústupe. Medina Sidonia, ktorý sa chcel vyhnúť ďalšej bitke s Angličanmi, si pre ústup vybral severnú trasu okolo britských ostrovov. Španielska neporaziteľná armáda však stratila v silných búrkach veľké množstvo lodí. Do španielskych prístavov ich doplávala menej ako polovica z počiatočného počtu, Armáda stratila 64 plavidiel a takmer 15 000 mužov. Španielsko po tejto porážke napriek shahámsnahám opäť vybudovať silnú flotilu definitívne stratilo nadvládu na mori.
 
[[Obrázok:Willem van de Velde d. J. 003.jpg|thumb|250px|right|Anglicko - Holandské vojny, výjav zo štvordňovej bitky. ''Willem van de Velde: The surrender of the Prince Royal'' (Kapitulácia Prince Royal).]]