Carnuntum: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Typo correction |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Carnuntum Heidentor.jpg|right|thumb|Ruiny pohanskej brány v pevnosti Carnuntum]]
'''Carnuntum''' bola pôvodne keltská osada, neskôr [[rím]]sky vojenský tábor a civilné mesto, hlavné mesto provincie [[Panónia]]/[[Horná Panónia]]. Leží v katastri dnešných obcí [[Petronell]] a [[Bad
== Sídliskové formy ==
Názov je prebratý od predrímskeho (keltského) obyvateľstva. Prvý raz sa spomína v roku 6 po Kr., keď sa tu možno zastavil rímsky veliteľ [[Tiberius]] na výprave proti [[Markomani|Markomanom]]. Tábor vznikol na križovatke [[Jantárová cesta|Jantárovej cesty]] a podunajskej cesty v rokoch 14-37 po Kr; v roku 15 po Kr. sem prevelili legio XV Apollinaris z [[Poetovio|Poetovia]] (dn. [[Ptuj]]) a vznikol tu legionársky tábor (''castra''), pôvodne drevozemný, za vlády cisára [[Vespazián]]a (vládol 69 - 79 po Kr.) kamenný.
Čoskoro tu vznikol aj auxiliárny kastel, vojenský amfiteáter, canabae a západnejšie civilné mesto s kúpeľmi, fórum, obchodná štvrť a civilný amfiteáter. Na Pfaffenbergu sa nachádzal chrámový okrsok. V susedstve vojenského tábora sa usadzovali rodinní príslušníci vojakov, obchodníci a ďalší obyvatelia, ktorí poskytovali služby vojenskému táboru. Vznikla tak vojenská osada (''canabae''). Napokon sa v blízkosti vojenského tábora usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať v pohraničnej provincii a v susedstve silného vojenského tábora a tak vzniklo civilné mesto. Civilné mesto dostalo od cisára [[Hadrián]]a (vládol 117 - 138 po Kr.) štatút municipium a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum, na konci 2. stor. po Kr. ho cisár [[Septimius Severus]] za podporu pri jeho vyhlásení za cisára povýšil na kolóniu (colonia) a dostalo pomenovanie Colonia Septimia Carnuntum. Toto sídlisko, ktoré tvorili tri samostatné časti (castra, canabae, civilné mesto) malo v dobe najväčšieho rozmachu (2. stor. po Kr.) asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).
== Dejiny ==
Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom Dunaji. V roku 6 po Kr. bolo možno východzím bodom rímskych vojsk v boji proti [[Marobud]]ovi v Čechách (pre povstanie panónskych légií musela byť výprava odvolaná). Po vytvorení provincie ''Pannonia'' bolo Carnuntum sídlom miestodržiteľa, po rozdelení Panónie (103/104 po Kr.) sa stalo sídlom Hornej Panónie (''Pannonia Superior''). V budove sídla miestodržiteľa Panónie navštívil pravdepodobne Carnuntum už cisár [[Domicián]] v rámci vojen s Germánmi. Cisár [[Hadrián]] (117-138) povýšil Carnuntum na municípium (Municipium Aelium Carnuntum).
Řádek 26 ⟶ 25:
Neskororímsky historik [[Ammianus Marcellinus]] píše o meste "ako o opustenej a špinavej diere".
== Stavby v Carnunte ==
Carnuntum ako vojenský tábor aj civilné osídlenie poskytovalo svojim obyvateľom, občanom Rímskej ríše, všetky sociálne a ďalšie výhody, ktoré užívali aj občania v iných častiach ríše. Preto boli na území jednotlivých jeho častí vybudované viaceré verejné i súkromné stavby, s akými sa môžeme stretnúť aj v iných oblastiach.
Řádek 41 ⟶ 40:
V záhradnej časti múzea sú vystavené predovšetkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora (dôstojníci, vojaci), ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradníkov, votívne nápisy venované rôznym bohom. Takisto sú vystavené zachované zvyšky mozaík a sôch.
== Literatúra ==
{{commons|Carnuntum}}▼
* Werner Jobst: ''Provinzhauptstadt Carnuntum.'' 1983
* M. Kandler ; Hermann Vetters (Hrsg.): ''Der römische Limes in Österreich.'' 1986
Riadok 47:
* Werner Jobst (Hrsg.): ''Carnuntum. Das Erbe Roms an der Donau.'' 1992
▲{{commons|Carnuntum}}
[[Kategória:Zaniknuté mestá v Rakúsku]]
[[Kategória:Archeologické lokality]]
| |||