|
'''Červený teror''' bolo boľševické úsilie fyzicky zlikvidovať svojíchsvojich oponentov ([[1. septembra]] [[1918]] – [[jún]] [[1922]]). Bol súčasťou občianskej vojny.
ZatialčoKým cársky režim trestal socialistickú podvratnú činnosť tromi rokmi vyhnanstva (iba za atentát (Feiga Chaimovna Reutemann [[Fanny Kaplanová]]) a vlastizradu (Matvej Konstantinovič Muranov) bolo doživotné vyhnanstvo a za královraždukráľovraždu bol trest smrti (Alexandr Uľjanov)), boľševici sa rozhodli svojíchsvojich oponentov zlikvidovať aj fysickyfyzicky. ZáminkouAko zámienka im k tomu bolposlúžil nesúhlas ľavých eserov sm[[eser]]ov, ktorý bol podepsanýpodpísaný [[3. marca]] 1918. IV. všeruský zjazd sovetovsovietov dňa [[15. marca]] 1918 vyslovil súhlas s ratifikáciou. Nemecká ríša vyslala dozo Moskvy vyslanca grófa Wilhelma Mirbacha, sovieti poslali do [[Berlín]]a trockistu Adolfa Abramoviča Joffea, ktorý tam organizoval revolučnú propagandu.
Ďna [[20. júna]] 1918 eser Grigorij Ivanovič Semjonov (neplesťnezamieňať s vôdcomvodcom bielych) zavraždil Mojseja Markoviča Goldsteina ([[V. Volodarskij]], člena Všeruského centrálneho výkonného výboru sovetovsovietov (Всероссийского центрального исполнительного комитета советов, ВЦИК – VCIK) a vrchného censoracenzora v [[Petrohrad]]e. Na počátkuzačiatku júla 1918 sa konal V. všeruský zjazd sovetovsovietov. Ľavý eseri chceli proviestuskutočniť "tretiu ruskú revolúciu" a, preto obsadili budovu moskevskejmoskovskej Čeky. Za búrlivých debatdiskusií mezimedzi boľševíkmiboľševikmi a esermi<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, p. 161.</ref> bola [[4. júla]] 1918 schválená ústava RSFSR. Keď pluk lotyšských červených strelcov pod velením bývalého cárskeho dôstojníka Isakima VacetiseVacetisa budovu Čeky dobyl zpätspäť, povstanie ľavých eserov sa zhrútilozrútilo. Jej vodcoviavodcov boli zatčenízatkli a popravenípopravili. Dňa [[6. júla]] 1918 ľaví eseryeserovia eščeešte zavraždili vyslanca Mirbacha. Lenin (predseda vlády) a Sverdlov (hlava státuštátu) okamžite Nemcom kondolovali a odsúdili tento čin. Nemci požadovaližiadali povolenie, aby nemecké vyslanectvo v Moskve mohol chránitchrániť nemecký pluk. Lenin z nacionálnych dôvodov odmietol. NiemciNemci už nemali silu reagovať tvrdo a iba presunuli svoje vyslanectvo do samostatného EstonskaEstónska. [[20. august]]a 1918 Nemci a sovieti uzavreli faktickú spojeneckú zmluvu: za ruské dodávky potravinpotravín a surovín a Nemci prestali podporovať bielych. Po abdikácii VilhelmaViliama II. prehásilvyhásil Lenin brest-litovskú mierovú zmluvu za neplatnú.
Ďna [[30. august]]a 1918 Fanny Kaplanová údajne postrelila Lenina a v ten istý deň Leonid Kanegeiser zavraždil šéfa petrohradskej Čeky Mojseja Urického. Väščina historikov sa prikláňa k teórii, že teror rozpútali ľavý eseri a boľševici iba tvrdo reagovali. Menšina (Oleg Vasiljev<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 190.</ref>, [[Václav Veber]]<ref>Václav Veber: ''Stalin. Stručný životopis.'' [[Univerzita Karlova]] 1996, p. 53.</ref>) považuje "atentáty" na Lenina a Urického za boľševickú provokáciu. KlúčovéKľúčové je Baturinovo svedectvo Baturina a LeninovaLeninovho vodiča Gila. Celý príbeh je doprovázenýsprevádzali mnohamnohé podozrivýmipodozrivé okolnosťmiokolnosti. Urickij bol nespolehlivýnespoľahlivý element, lebo bol proti brest-litovskému mieru a rezignoval na svoj post. Vrátil sa čoskoro po vrazdeMirbachovej Mirbachavražde.
Dňa [[2. septembra]] 1918 bol v celom Rusku vyhlásený vynímočnývýnimočný stav. Dňa [[5. septembra]] 1918 Sovnarkom vydal deketdekrét o červenom terore: Noviny tlačili zoznamy zastrelených. Boli zavedené '''trojky'', ktoré vynášali rozsudky s trestom smrti. Trest bol vykonaný do 24 hodín. VšeciVštetkých väzneníväznených členoviačlenov dočasnej vlády (Временного правительства) boli verejne popravenípopravili: ministerministra spravodlivosti Ščeglovitov, ministerministra vnútra Chvostov, ministerministra vnútra Protopov, náčelníknáčelníka policajného oddelenia Beleckij a arcijáhen Vostrogov.<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 194.</ref> Ich účelom bolo „zasiať strach do sŕdc nepriateľov revolúcie“. Dňa [[20. apríl]]a [[1921]] bol vydaný dekretdekrét o vytvorení špeciálneho koncetračnéhokoncentračného tábora pre 10 000 – 20 000 ľudí za polárnym kruhom.<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 203.</ref>
Výsledkom červeného teroru bylobolo 13 000 000 mŕtvych (5 000 000 zomrelo hladom), 2 500 000 deportovaných a 1 500 000 emigrantov. Počet obyvatelovobyvateľov Moskvy sa snížilznížil na polovinu,polovicu a Petrohradu o 2/3. 86 % pracujúcich robilo v poľnohospodárstve.<ref>[[Allan Bullock]]: ''Hitler a Stalin. Paralelní životopisy.'' Mustang, Plzeň 1995, p. 111.</ref>
== Poznámky pod čiarou ==
| 