Marduk: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
obrázok
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Obrázok:Marduk and pet.jpg|thumb|Marduk a jeho drak, otlačok [[babylon]]skej valčekovej pečati]]
'''Marduk''' bol mestský boh mesta Babylon (inak vcelku bezvýznamný), neskôr (od stredobabylonského obdobia) súčasne s rastom moci tohto mesta sa stal aj bohom celej Babylónie.
'''Marduk''' bol synom [[Enki]]ho a hlavným bohom v [[Babylon]]e. Bol to on kto porazil Tiamat, démona vôd. Enki mu prenechal nástupníctvo. Marduk od začiatku rozdelenia Zeme medzi bohov nesúhlasil s vládou Enlilovho syna Ninurtu nad [[Mezopotámia|Mezopotámiou]]. Sám si ukoristil miesto v Bab-Ili (Babylon). Neskôr v [[Staroveký Egypt|Egypte]] bol známy ako RA (RE).
 
== Rodina ==
* Otec: [[Enki]] (Ea)
* Matka: Damgalnunna (Damkina)
* Brat: [[Šamaš]] (po sumersky Utu)
* Sestra: [[Ištar]] (Inanna)
 
V starobabylonskej tradícii nie je jeho rodokmeň známy.
 
==Meno==
V starobabylonskom období ho texty píšu výlučne ako AMAR-UD (= teľa/ dieťa boha Slnka Utu), v stredobabylonskom období sa vyskytujú aj mená ŠA-ZU, MES a TUŠ-A, po roku 1000 pred Kr. aj ideogramy ŠU a KU. Jeho meno sa v starobabylonskom období čítalo zrejme [marutuk] (zápis ma-ru-tu-uk alebo ma-ru-tu-UD). Stredobabylonský resp. stredoelemský text naznačuje výslovnosť [marduk/martuk], teda bez -u-. a po roku 1000 pred Kr. sa vyskytuje výslovnosť aj [maruduk] a [marduk].
 
V niektorých súvislostiach bol Marduk odpočiatku stotožňovaný so sumerským bohom Asalluchi či mestským bohom Barsippy Tutuom (často sa možno stretnúť s tým, že meno Asalluchi zo sumerského textu je preložené ako Marduk v akadskom texte). V stredobabylonskom období títo bohovia úplne zanikli v prospech mena Marduk.
 
Od začiatku stredobabylonského obdobia možno pozorovať náznaky používania slova bélu ("pán") ako označenia pre Marduka v podobe Bél (EN), takéto používanie je definitívne doložené od čias vlády Nebukadnesara (12. stor. pred Kr.).
 
V Enúma eliš VI a VII, ako aj vo veľkom Zozname kráľov An, je uvedených 50 Mardukových mien (epitet).
 
==Charakteristika ==
Bol patrónom mesta Babylon, kde mal veľa funkcií, ktoré sa postupne rozširovali: boh zaklínania, múdrosti, liečiteľstva, určoval osudy, bol darcom svetla, bol považovaný za „pána bohov“ a za „stvoriteľa bohov svojich otcov“.
 
Najstaršie odkazy na Marduka tohoto boha pochádzajú zhruba z roku 2500 pred Kr., ale vtedy išlo o okrajového, nevýznamného boha. Nárast významu Marduka se datuje zhruba od 19. stor. pred Kr., jeho ďalší vzostup závisel od postavenia Babylonu. V čase okolo vlády [[Chammu-rabi]]ho (zač. 18. stor. pred Kr.) ho začali považovať za syna [[Enki|Enkiho]]. V tom období sa stal [[Babylon]] centrom starobabylonskej ríše. V [[Chammurapiho zákoník]]u ho už považujú za syna [[Enki|Enkiho]].
 
==Texty==
Marduk sa spomína vo veľa textoch ([[Mýtus o Errovi]], [[Ludlul bél nímeki]]), v niektorých ako stvoriteľ sveta, ľudí a podobne. Väčšina týchto textov je odvodená zo starších textov a Marduk len prevzal funkciu niektorého staršieho boha.
 
[[Enúma eliš]] ("Pieseň o stvorení sveta") je najvýznamnejší literárny text o Mardukovi. Vznikol asi niekedy na konci obdobia Kasitov alebo v čase rozkvetu obdobia Isin II, teda asi v 12. storočí pred Kr. Cieľom textu je opísať a zdôvodniť vzostup Marduk na post najvyššieho boha a šíriť jeho slávu v kraji. Text opisuje stvorenie sveta. Keď ostatní bohovia zlyhali a len Mardukovi sa podarilo poraziť [[Tiamat]], uznali ostatní bohovia jeho najvyššie postavenie. Marduk je tu zvolený do čela mladej generácie bohov. Potom stvoril a usporiadal kozmos a svet (ľudí ale vraj stvoril Enki na Mardukovu iniciatívu). Bohovia Mardukovi postavili Babylon a v ňom chrám [[Esagil]]. Na záver textu ho bohovia ospevujú 50 menami (epitetami). Číslo 50 dokazuje, že získal postavenie [[Enlil]]a.
 
==Marduk v Asýrii ==
V Asýrii sa Marduk v staroasýrskom období vôbec nespomína. Od čias Aššur-uballita (14. stor. pred Kr.) je doložený prvý chrám zasvätený Mardukovi. Od čias Tukulti-Ninurtu I. (13 stor. pred Kr.), ktorý dal previezť sochu Marduka do Asýrie, sa Marduk spomína veľmi často a bol pomerne populárny. V novoasýrskom období sa Mardukovo uctievanie/neuctievanie menilo podľa politickej situácie vo vzťahu k Babylónii. Niektoré aspekty boha [[Aššúr|Aššura]] boli možno prevzaté od Marduka.
 
== Symboly ==
Jeho symbolom bol drak [[Mušchuššu]] (po sumersky zúrivý had) a rýľ.
 
[[Kategória:Sumerskí bohovia]]