Vulkanoklast: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dorobenie rozdelenia veľkostí |
dopracované |
||
Riadok 1:
{{Infobox hornina|
Hornina_Nazov= Vulkanoklasty|
Řádek 11 ⟶ 10:
Hornina_Hustota= |
}}
Termín '''vulkanoklast''' v sebe zahŕňa širokú škálu rôzne veľkých úlomkov [[láva|lávy]], vyvrhnutých pri [[Sopečná činnosť|sopečnej erupcii]], ako sú [[tuf]]y, [[pemza]], [[lapili]], [[tefra]] a uloženiny [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] - [[ignimbrit]]y. Charakteristickým znakom, ktorým sa odlišujú vulkanoklasty od iných úlomkových sedimentov, je prítomnosť [[Vulkanické sklo|skla]] (tento znak je však aplikovateľný iba na [[terciér]]ne a mladšie vulkanoklasty, v starších dochádza k jeho premenám).
== Rozdelenie ==
Vulkanoklastické úlomky sa rozdeľujú na tri základné typy:
* '''Litoklasty''' - úlomky hornín, predstavujú fragmenty utuhnutej [[láva|lávy]], prípadne úlomky odpadnuté zo stien prívodného kanála. Ich akumulácia je väčšia v blízkosti centra erupcie.
* '''Kryštaloklasty''' - úlomky kryštálov. Minerálne zloženie je závislé od typu vulkanizmu. V kyslých vulkanoklastikách prevláda [[kremeň]], prípadne [[biotit]]. So znižovaním obsahu [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] v láve sa objavujú [[plagioklas]]y, [[Skupina amfibolu|amfiboly]], [[Skupina pyroxénu|pyroxény]] a [[olivín]].
* '''Vitroklasty''' - úlomky skla. Predstavujú najdôležitejšiu zložku vulkanoklastov, nakoľko poukazuje na ich vulkanický pôvod. Čerstvé sklo je takmer bezfarebné, prípadne hnedo, alebo žltohnedo sfarbené (v závislosti od minerálneho zloženia). Podľa obsahu oxidu kremičitého má rozdielne vlastnosti - kyslé sklá (s vyšším percentom obsahu oxidu kremičitého) majú nižší [[index lomu]] a špicaté tvary úlomkov, bázické sklá (s nižším obsahom SiO<sub>2</sub>) naopak vyšší index lomu a tvoria drobné zrná prevažne kvapkovitého tvaru.
Osobitnou formou sú '''akréčne lapily''' - malé (2 až 10 mm) oválne častice, vyskytujúce sa v tufoch, usadených z vulkanických mračien. Vznikajú nabaľovaním sa vulkanického popola na dažďové kvapky, padajúce cez vulkanický mrak, prípadne akréciou materiálu na úlomky, kotúľajúce sa po povrchu čerstvo napadaného popola.
=== Podľa veľkostí úlomkov ===
Podľa veľkosti úlomkov sa vulkanoklastiká rozdeľujú na:▼
* '''bloky''' - veľkosť zrna je nad 256 mm▼
* '''bomby''' - veľkosť zrna je 32 až 256 mm▼
* '''lapily''' - veľkosť zrna je 4 až 32 mm▼
* '''hrubý popol''' - veľkosť zrna je 0,250 až 4 mm▼
=== Podľa mechanizmu vzniku ===
Vulkanoklastické horniny sa rozdeľujú podľa mechanizmu, akým došlo ku vzniku horniny na:
Řádek 24 ⟶ 40:
Autoklastické uloženiny vznikajú priamo počas tečenia [[Láva|lávy]] odlamovaním úlomkov z chladnúcej vrchnej, prípadne spodnej vrstvy. Tieto úlomky sa následne hromadia v čele prúdu a vytvárajú tu tzv. [[Lávová brekcia|lávové brekcie]]. V prípade extrémne viskóznej lávy je takto rozlámaný v podstate celý prúd. tieto úlomky sú ostrohranné a v závislosti od zloženia lávy celistvé, alebo pórovité. Chemickým zložením sa podobajú láve z ktorej pochádzajú. Podobne vznikajú [[Extruzívna brekcia|extruzívne brekcie]], ich vznik je spojený s rastom lávového dómu a následným opadávaním utuhnutej kôry dómu.
[[Obrázok:Katmai.jpg|thumb|
==== Pyroklastiká ====
Pyroklastické uloženiny predstavujú produkt [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných]] procesov rôzne veľkých úlomkov [[Pyroklast|pyroklastík]] z
{{Hlavný článok|Pyroklastický prúd|Ignimbrit|Lahár}}
[[Pyroklastický prúd|Pyroklastické prúdy]] spolu s [[lahár]]mi predstavujú ďalší typ vulkanoklastických zmesí. Sú to rýchlo tečúce [[Turbulencia|turbulentné]] (laháry a pyroklastické prúdy), prípadne laminárne ([[ignimbrit]]y) zmesi častíc a fluíd. Transportným médiom sú magmatické plyny, resp. voda ([[Dážď|dažďová]], alebo pochádzajúca z roztopeného [[sneh]]u a [[ľad]]u ľadovej čiapky vulkánu).
Hyaloklastity vznikajú pri priamom kontakte magmy s vodou, keď dôjde k rýchlemu ochladeniu a rozpadu lávy.
==== Epiklastiká ====
Pojem epiklastiká zahŕňa všetky formy nespevnených sopečných uloženín, ktoré boli následne trensportované na iné miesto. Pod pojmom transport sa rozumie až sekundárny transport, bezprostredne nepreviazaný so [[Sopečná činnosť|sopečnou činnosťou]]. Štruktúrne znaky jednotlivých úlomkov a taktiež aj stupeň vytriedenia nesú pečať prostredia, v ktorom boli uložené.
▲=== Podľa veľkostí úlomkov ===
▲Podľa veľkosti úlomkov sa vulkanoklastiká rozdeľujú na:
▲* '''bloky''' - veľkosť zrna je nad 256 mm
▲* '''bomby''' - veľkosť zrna je 32 až 256 mm
▲* '''lapily''' - veľkosť zrna je 4 až 32 mm
▲* '''hrubý popol''' - veľkosť zrna je 0,250 až 4 mm
▲* '''jemný popol''' - veľkosť zrna je pod 0,250cnbsp;mm
== Diagenéza vulkanoklastík ==
Vulkanoklastické uloženiny podliehajú rýchlemu [[Zvetrávanie|zvetrávaniu]] a premene. Dôvodom je ich vysoká porozita a chemická nestabilita ich stavebných zložiek - hlavne [[Vulkanické sklo|vulkanického skla]]. Ďalším dôležitým faktorom, podieľajúcim sa na premene minerálneho zloženia, je aj postmagmatická [[Hydrotermálny|hydrotermálna]] činnosť.
Jeden z hlavných procesov je [[devitrifikácia]], teda premena nestabilného skla na [[ílové minerály]], [[Skupina zeolitu|zeolity]] a [[kremeň]]. Tento proces je natoľko intenzívny, že v starších ([[Mezozoikum|druhohorných]]) vulkanoklastických sedimentoch sa vulkanické sklo vôbec nevyskytuje. Horniny vzniknuté týmto procesom sa nazývajú [[bentonit]]y (usadené horniny zložené prevažne z [[montmorillonit]]u, prípadne [[beidellit]]u, pričom pôvodná hornina je tuf s vysokým obsahom SiO<sub>2</sub>).
Inými procesmi sú:
* [[kaolinizácia]] - premena [[Skupina živca|živcov]] na [[kaolinit]])
* [[silicifikácia]] - uvoľňovanie [[kremík]]a zo štruktúry a jeho vyzrážavaniu v podobe [[opál]]u, alebo [[chalcedón]]u)
* [[karbonatizácia]] - premena prevažne bázickejších tufov na karbonáty, zeolity, [[Skupina chloritu|chlority]], kremeň a [[limonit]]).
== Pozri aj ==
* [[Zoznam hornín]]
* [[Diagenéza]]
[[Kategória:Sopečné produkty]]
| |||