Červený teror: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo |
s brest-litovským mierom |
||
Riadok 1:
'''Červený teror''' bolo boľševické úsilie fyzicky zlikvidovať svojich oponentov ([[1. septembra]] [[1918]] – [[jún]] [[1922]]). Bol súčasťou občianskej vojny.
Kým cársky režim trestal socialistickú podvratnú činnosť tromi rokmi vyhnanstva (iba za atentát (Feiga Chaimovna Reutemann – [[Fanny Kaplanová]]) a vlastizradu (Matvej Konstantinovič Muranov) bolo doživotné vyhnanstvo a za kráľovraždu bol trest smrti (Alexandr Uľjanov)), boľševici sa rozhodli svojich oponentov zlikvidovať aj fyzicky. Ako zámienka im k tomu poslúžil nesúhlas ľavých [[eser]]ov s brest-litovským mierom, ktorý bol podpísaný [[3. marca]] 1918. IV. všeruský zjazd sovietov dňa [[15. marca]] 1918 vyslovil súhlas s ratifikáciou. Nemecká ríša vyslala zo Moskvy vyslanca grófa Wilhelma Mirbacha, sovieti poslali do [[Berlín]]a trockistu Adolfa Abramoviča Joffea, ktorý tam organizoval revolučnú propagandu.
Ďna [[20. júna]] 1918 eser Grigorij Ivanovič Semjonov (nezamieňať s vodcom bielych) zavraždil Mojseja Markoviča Goldsteina ([[V. Volodarskij]], člena Všeruského centrálneho výkonného výboru sovietov (Всероссийского центрального исполнительного комитета советов, ВЦИК – VCIK) a vrchného cenzora v [[Petrohrad]]e. Na začiatku júla 1918 sa konal V. všeruský zjazd sovietov. Ľavý eseri chceli uskutočniť "tretiu ruskú revolúciu", preto obsadili budovu moskovskej Čeky. Za búrlivých diskusií medzi boľševikmi a esermi<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, p. 161.</ref> bola [[4. júla]] 1918 schválená ústava RSFSR. Keď pluk lotyšských červených strelcov pod velením bývalého cárskeho dôstojníka Isakima Vacetisa budovu Čeky dobyl späť, povstanie ľavých eserov sa zrútilo. Jej vodcov zatkli a popravili. Dňa [[6. júla]] 1918 ľaví eserovia ešte zavraždili vyslanca Mirbacha. Lenin (predseda vlády) a Sverdlov (hlava štátu) okamžite Nemcom kondolovali a odsúdili tento čin. Nemci žiadali povolenie, aby nemecké vyslanectvo v Moskve mohol chrániť nemecký pluk. Lenin z nacionálnych dôvodov odmietol. Nemci už nemali silu reagovať tvrdo a iba presunuli svoje vyslanectvo do samostatného Estónska. [[20. august]]a 1918 Nemci a sovieti uzavreli faktickú spojeneckú zmluvu: za ruské dodávky potravín a surovín Nemci prestali podporovať bielych. Po abdikácii Viliama II. vyhásil Lenin brest-litovskú mierovú zmluvu za neplatnú.
| |||