Beta rozpad: Rozdiel medzi revíziami

[[Ernest Rutherford]] a [[Frederick Soddy]] v roku [[1903]] vyslovili hypotézu, v ktorej [[Antoine Henri Becquerel|Becquerelom]] objavenú prirodzenú rádioaktivitu ([[1896]]) vysvetľujú pomocou premeny prvkov. Vychádzajúc z tejto hypotézy v roku [[1913]] formulovali [[Kasimir Fajan]] a Soddy pravidlá rádioaktívnych prechodov, v ktorých vysvetlili pozorované prirodzené rozpadové rady pomocou alfa a beta rozpadov. V roku [[1911]] [[Lisa Meitner]] and [[Otto Hahn]] experimentálne poukázali na to, že energetické spektrum elektrónov emitovaných pri beta rozpade je kontinuálne a nie diskrétne. V tomto expeimente neboli detekované neutrína, ktoré dovtedy neboli ani objavené ani teoreticky predpovedané. Kontinuálne spektrum beta rozpadu tak bolo v rozpore so zákonom zachovania energie. Druhý problém spočíval v tom, že atóm N-14 mal spin 1, čo bolo v rozpore s predpoveďou spinu ½ pochádzajúcou od [[Ernest Rutherford|Ernesta Rutherforda]]. výsledky tohto experimentu boli definitívne potvrdené v nasledujúcom období rokov 1920-1927, [[Charles Drummond Ellis|Charlesom Drummondom Ellisom]] (spoločne s [[James Chadwick|Jamesom Chadwickom]] a kolegami). Riešenie oboch problémov navrhol v roku [[1930]] [[Wolfgang Pauli]], ktorý predpovedal existenciu ľahkej neutrálnej častice, ktorú nazval "neutrón". V roku [[1931]] [[Enrico Fermi]] premenoval Pauliho neutrón na [[neutríno]] a v roku [[1934]] publikoval teoretický model

beta rozpadu, ktorý úspešne vysvetlil pozorované javy (v súčasnosti je tento model už prekonaný).