Ľavica (politika): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Otm (diskusia | príspevky)
Ondrejk (diskusia | príspevky)
...presadzujú záujmy nižších a stredných vrstiev... :-) to snad niekto nemyslí vážne.
Riadok 1:
'''Ľavica''' je vágne označenie pre politickú skupinu alebo skupiny, najmä politické strany, a príslušné politické smery, ktoré v spoločnostizvyčajne presadzujú záujmyväčšiu nižšíchmieru aštátnych zásahov do života ľudí strednýchs vrstievcieľom (najmäodstrániť záujmysociálne zamestnancov)rozdiely. Ide o protiklad pojmu [[pravica]], ktorá zahŕňa predovšetkým konzervatívne a liberálne smery; v tomto zmysle je lavicaľavica teda označenie pre nekonzervatívne a neliberálne politické smery.
 
Za ľavicové sa pokladajú [[sociálna demokracia|sociálnodemokratické]], [[socializmus|socialistické]], eurokomunistické[[komunizmus|komunistické]] a radikálne politické strany, väčšinou i strany zelených. Za krajnú ľavicu sa označujú komunistické strany, predovšetkým nereformované. VýnimočněVýnimočne sa k ľavici radia nacionalistické subjekty, väčšinou so separistickýmseparatistickým programom. Vzhľadom k veľkému množstvu politických názorov a odlišností v programoch jednotlivých politických strán môže býťbyť označenie strany za ľavicovú či pravicovú predmetom sporov. Chápanie obsahu pojmov ''ľavica'' a ''pravica'' sa v rôznych spoločnostiach časom rôzne vyvíja, v niektorých bodoch ľavicové a pravicové programy úplne splývajú.
"Ľavicový" sa dnes najčastešie chápe ako synonymum pre ľudový, nepriateľský voči súkromnému vlastníctvu, požadujúci účasť ľudu na vláde.
 
V súčasnosti sa často stierajú rozdiely medzi pravicovými a ľavicovými stranami. Veľmi často vládnuce ľavicové strany z dôvodov zabezpečenia ekonomického rastu zavádzajú opatrenia typické skôr pre pravicu a naopak pravicové vlády, hlavne z populistických dôvodov, zavádzajú opatrenia typické skôr pre ľavicu.
 
V súčasnosti sa v rozvinutých krajinách často stierajú rozdiely medzi pravicovými a ľavicovými stranami. Veľmi často vládnuce ľavicové strany z dôvodov zabezpečenia ekonomického rastu zavádzajú opatrenia typické skôr pre pravicu a naopak pravicové vlády, hlavne z populistických dôvodov, zavádzajú opatrenia typické skôr pre ľavicu.
 
== Vznik pojmu ==
Označenie vzniklo na konci [[18. storočia]] v období [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] podľa toho, že takto označovaná skupina poslancov sedela v parlamente vľavo. Vľavo sedeli zástancovia ľudu (spočiatku vrátane meštianstva, neskôr bez meštianstva), a tým pádom za daných okolností zástancovia stále väčších zmien. Vpravo sedela najprv aristokracia a monarchisti a teda za daných okolností zástancovia starého poriadku, v neskoršom priebehu revolúcie vpravo sedeli zástancovia bohatého meštianstva a slobodného trhu (takisto teda skôr zástancovia vyšších vrstiev).
 
==Základné rysy ľavcovejľavicovej politiky==
* HájiPôvodne sa ľavica zaujímala najmä o práva a záujmy nižších a stredných vrstiev spoločnosti(najmä robotníkov), zvlášť záujmy zamestnancov proti vlastníkom výrobných prostriedkov. Vyžaduje, aby sa tieto vrstvy zúčastňovali na uskutočňovaní politiky (napr. prostredníctvom [[Odbory|odborov]]). Po zbohatnutí celých spoločností v rozvinutých štátoch však ľavica postupne strácala sociálne témy a veľkú masu chudobných robotníkov, preto sa novou témou ľavice stali najmä menšiny a zmena ich postavenia v spoločnosti.
 
* Pôvodnou snahou ľavice bolo dosiahnuť rovnosť pred zákonom a odstrániť výsady napríklad aristokracie, mužov(všeobecné volebné právo) a podobne. Po dosiahnutí týchto cieľov ľavica začala presadzovať rovnosť príležitostí(napríklad zavádzanie kvót pre počty mužov a žien) a ochranu sociálne slabých vrstiev a menšín(národnostných, podľa sexuálne orientácie atď). V mnohých krajinách je témou ľavice aj rovnosť výsledkov(napríklad rovnaké platy). Ľavica často spomedzi foriem vlastníctva uprednostňuje štátne, družstevné alebo iné spoločné formy pred vlastníctvom súkromným. Je za náboženskú rovnosť, prípadne sa stavia proti náboženstvu.
* Háji práva a záujmy nižších a stredných vrstiev spoločnosti, zvlášť záujmy zamestnancov proti vlastníkom výrobných prostriedkov. Vyžaduje, aby sa tieto vrstvy zúčastňovali na uskutočňovaní politiky (napr. prostredníctvom [[Odbory|odborov]]).
 
* Presadzuje [[Politika|politickú]] rovnosť, sociálnu rovnosť a rovnosť príležitostí prostredníctvom ochrany sociálne slabých vrstiev. Ďalej rovnosť foriem vlastníctva, pričom uprednostňuje štátne, družstevné alebo inú spoločnú formu vlastníctva pred vlastníctvom súkromným. Je za náboženskú rovnosť, prípadne sa stavia proti náboženstvu.
 
* Prikláňa sa skôr ku kolektívnym formám podnikania, presadzuje vyššiu mieru zásahov [[štát]]u do [[Ekonomika|ekonomiky]]. Snaží sa zaviesť rozsiahle [[sociálne zabezpečenie]], ktoré vedie k vysokému [[Daň|zdaneniu]] príjmov.
 
* Presadzuje [[Decentralizácia|decentralizáciu]] moci, [[kolektivizmus]] pred individuálnou iniciatívou.
 
* Od konca 19. storočia až do osmdesiatychosemdesiatych rokov 20. storočia bolo pre ľavicové (hlavne komunistické) strany typické tiež triedne poňatie spoločnosti s [[Triedny boj|triednym bojom]] medzi pracujúcimi a vykorisťovatelmivykorisťovateľmi, teda vlastníkmi výrobných prostriedkov.
 
Niektoré časti ľavicovej ideológie sú vzájomne v rozpore. Požiadavka štátnej kontroly spoločnosti sa stavia proti prirodzeným právam človeka, sociálna rovnosť sa nezlučuje s triednym prístupom, a podobne. Jednotlivé ľavicové strany si preto vyberajú iba časti ľavicových myšlienok, alebo sa vnútri štiepia na názorové prúdy, či krídla, takže sa niekedy hovorí o ľavicovej či pravicovej orientácii i v rámci jednej strany.
 
Za ľavicové sa pokladajú sociálnodemokratické, socialistické, eurokomunistické a radikálne politické strany, väčšinou i strany zelených. Za krajnú ľavicu sa označujú komunistické strany, predovšetkým nereformované. Výnimočně sa k ľavici radia nacionalistické subjekty, väčšinou so separistickým programom. Vzhľadom k veľkému množstvu politických názorov a odlišností v programoch jednotlivých politických strán môže býť označenie strany za ľavicovú či pravicovú predmetom sporov. Chápanie obsahu pojmov ''ľavica'' a ''pravica'' sa v rôznych spoločnostiach časom rôzne vyvíja, v niektorých bodoch ľavicové a pravicové programy úplne splývajú.
 
==Ľavicové strany na Slovensku ==