Baran (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami

poznámky=}}

'''Baran''' (Aries, ♈) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Nachádza sa západne od súhvezdia [[Súhvezdie Ryby|Ryby]] a východne od súhvezdia [[súhvezdie Býk|Býk]]. Predstavuje na oblohe zlatého barana z gréckej mytológie, ktorý niesol na chrbte Frixa a Hellé. Slnko ním prechádza od 18. apríla do 12. mája. [[Jarný bod]], označovaný znakom B. xcx je v súčasnosti vplyvom [[Precesia|precesie]] v [[súhvezdie Ryby|súhvezdí Ryby]]. Baran je na večernej oblohe viditeľný u nás od augusta do apríla. Vrcholí o polnoci v poslednej tretine októbra asi 65° nad južným obzorom. Na oblohe zaberá 0,134 sr. Obsahuje 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m, najjasnejšia hviezda [[Hamal]].

Baran je jedným z menších súhvezdí zvieratníka, v ktorom tvar barana videli už dávno pred Grékmi Babylončania, Egypťania a Peržania. Predstavuje na oblohe zlatého barana z gréckej mytológie, ktorý niesol na chrbte Frixa a Hellé, deti bohyne oblakov Nefelé a thébskeho kráľa Athamasa, syna bohov búrok a vetra. Vyslal ho boh Hermes, aby odniesol kráľovské deti do bezpečia, pred ich zavraždením nevlastnou matkou Inó. Tá ich nemala rada, zle s nimi zaobchádzala a nakoniec sa rozhodla, že ich pripraví o život. Baran vedel lietať a keď prechádzal vysoko nad Dardanelamy, dievča Hellé stratilo rovnováhu a spadlo do mora v úžine nazývanej Hellespont (dnešné Dardanely). Chlapec Frix sa zachránil a bezpečne sa dostal do Kolchidy, do mesta na východnom pobreží Čierneho mora, kde ho priateľsky prijal miestny kráľ. Barana neskôr obetovali Diovi, ktorý následne z vďačnosti daroval jeho zlaté rúno kolchidskému kráľovi. Kráľ si vzácny dar veľmi vážil, preto zlaté rúno uložil v posvätnom hájiku, kde ho strážil nikdy nespiaci drak. Neskôr sa zlaté rúno stalo cieľom dobrodružnej výpravy Iasona a Argonautov.

Baran je oficiálne prvým súhvezdím zvieratníka, pretože pred 2 000 rokmi sa v ňom nachádzal jarný bod - priesečník ekliptiky s rovníkom, ktorý sa dnes vplyvom precesie nachádza už v susednom súhvezdí Ryby (znak pre jarný bod je ale stále identický so súhvezdím Barana). Od jarného bodu sa kedysi rozdelovala ekliptika na 12 rovnako dlhých úsekov po 30 stupňov, zvaných ako znamenia zverokruhu. Dnes Slnko putuje Baranom každý rok medzi 18. aprílom a 12. májom. Je to malé, ale výrazné súhvezdie severnej oblohy položené medzi Rybami a Býkom, západne od Plejád. Na večernej oblohe je u nás viditeľné od augusta do apríla. Vrcholí o polnoci v poslednej tretine októbra asi 65 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 60 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe zaberá 0, 134 sr.

Baran je malým súhvezdím, ktorého kostru vytvárajú jasné hviezdy Hamal, Sheratan a Mesarthim, neďaleko priamky hviezd charakterizujúcej súhvezdie Androméda. Baran ponúka niekoľko dvojhviezd a slabých galaxií, z ktorých vyniká jedine NGC 772.

Arietidy - denný meteorický roj, s ktorého rozsiahlym prúdom drobných častí sa naša Zem každoročne stretáva v dobe od 31. mája do 18. júna. Pretože je však vtedy súhvezdie Barana na dennej oblohe, môžeme tieto meteory sledovať iba radarom.