Ústavné právo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 4:
Názory na vzťah pojmov štátne právo a ústavné právo sa v teórii rôznia, pričom obyčajne sa ústavné právo považuje za užší pojem, <br> pretože rozhodujúce vzťahy v štáte neupravuje len ústava a ústavné zákony, ale aj množstvo ďalších právnych predpisov.
Ústavné právo sa považuje za vedúce právne odvetvie, pretože s jeho úpravou musia byť v súlade všetky ostatné normy verejného aj súkromného práva. Keďže jeho základnou úpravou je štruktúra, kompetencie, tvorba a činnosť štátnych orgánov a vlastne úprava štátnej formy, t.j. [[režim]]u, [[forma vlády|formy vlády]] a [[štátne zriadenie|štátneho zriadenia]], sú základnými subjektami ústavného práva štát a štátne orgány.
[[Občan]]ia do ústavno-právnych vzťahov vstupujú najmä v súvislosti s voľbami, alebo ako nositelia ľudských a občianskych práv. Základnými prameňmi ústavného práva sú [[ústava]], [[ústavný zákon|ústavné zákony]], uznesenia, nálezy [[Ústavný súd|Ústavného súdu]] a medzinárodné zmluvy (najmä z oblasti ľudských práv). [[Kategória:Ústavné právo|*]]
[[Kategória:Právo]]
[[de:Staatsrecht]]
[[es:Derecho constitucional]]
[[eo:Konstitucia juro]]
[[fr:Droit constitutionnel]]
[[fy:Steatsrjocht]]
[[it:Diritto costituzionale]]
[[he:משפט חוקתי]]
[[mk:Уставно право]]
[[nl:Staatsrecht]]
[[no:Statsrett]]
[[pt:Direito constitucional]]
[[ru:Конституционное право]]
[[sl:Ustavno pravo]]
[[th:กฎหมายรัฐธรรมนูญ]]
[[uk:Конституційне державне право]]
| |||