Tartuffe

Ide o veršovanú, charakterovú komédiu v piatich dejstvách, ktorá je vlastne príbehom jednej rodiny. Svätuškár a falošne zbožný abbé Tartuffe sa votrie do domu zámožného mešťana Orgona. Má dcéru Marianne, ktorá ľúbi Valéra, no jej otcovi Tartuffe celkom popletie rozum a hodlá ich zosobášiť. Navyše, Orgon chce celý svoj majetok prepísať na budúceho zaťa, čo aj urobí. Orgon je typ naivného, nesmierne pobožného otca rodiny, ktorý slepo uverí presvedčivému, i keď neúprimnému konaniu Tartuffa a nedá na rady svojej manželky Elmíry, ostatných detí, švagra a najmä na city svojej dcéry Marianne. Tartuffe začne zvádzať Orgonovu ženu a až keď ho prichytia, uvedomí si Orgon svoju chybu. Je však už neskoro, lebo Tartuffe vlastní celý majetok. Hoci ho z rodiny vyženú, má peniaze a moc a chce sa pomstiť. Orgona dá uväzniť, no na kráľov zásah sa rodine vráti majetok aj stratená česť a Tartuffa vyženú ako podvodníka. V tejto hre Molière poukázal na nekalé praktiky príslušníkov Spoločnosti najsvätejšej sviatosti – Compagnie du Saint – Sacrement. Táto tajná organizácia bola založená už na začiatku XVII. Storočia a mala vo všetkých vrstvách svojich špehov, ktorí sa ako directeurs de consience – akísi „riaditelia“ alebo „usmerňovatelia“ svedomia votreli do rodín a hocikedy cez dary alebo dedičstvo získavali majetok, peniaze alebo iné statky „do vrecka“ cirkvi. Okrem toho kontrolovali celé dianie v spoločnosti a bojovali proti svetským zábavám, proti poživačnosti, proti divadlu, peknému obliekaniu, proti fajčeniu a hlavne proti ateizmu. Táto spoločnosť propagovala náboženskú bigotnosť. Po premiére tejto hry musel Ľudovít XIV.na žiadosť parížskeho arcibiskupa túto hru zakázať, hoci Molière bol jeho obľúbencom. Hra sa mohla prezentovať až v upravenej verzii a aj napriek tomu bola jednou z najčastejšie uvádzaných diel.