Gramofón: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Typy "ihiel" do gramofónu
oprava
Riadok 28:
[[sv:Grammofon]]
[[tr:Gramofon]]
Výraz "oceľová ihla" nie je celkom správny, aj keď na starých, výlučne mechanických (neelektrických) gramofónovgramofónoch z čias medzi svetovými vojnami až do 50-60 rokov (u nás) sa používal mechanický prevod z talejto ihly priamo na membránu, ktorá bola umiestnená v nezamenitešnej ozvučnici v tvare veľkej "trúby" - to je vlastne dodnes symbol fonografu. Tu sa však používali šelakové platne s vysokými otáčkami, ramienko s takouto ihlou bolo pomerne ťažké, čo nevyhnutne znižovalo životnosť a kvalitu aj tak mäkkého šelakového materiálu.
Elektricky ozvučené gramofóny majú na konci ľahkého ramienka, ktoré dosadá na vinylovú platňu s minimálnym tlakom (20 mN, alebo 1 - 5 gramov) takzvanú prenosku - teda menič mechanických kmitov na elektrický signál. Až z tejto prenosky vyčnieva pod veľmi šikmým uhlom tzv. "ihla", je to však skär vložka tvaru kovovej trubičky na konci ešte zohnutá do smeru roviny platne - horizontálne, avšak na konci tejto trubičky je malý "zúbok", vlastne hrot prenosky, buď zo zafíru, alebo diamantu, ktorý je veľmi precízne opracovaný a teda šetrí povrch drážky samotnej platne. Keďže prítlak je menší, nižšie sú aj otáčky - pre "single" platne (malé s 1-2 skladbami na stranu) je to 45 ot./min., pre "Long Play" - dlhohrajúce je to 33 aj tretina ot./min.
Chvenie sa touto trubičkou prenáša na sústavu buď piezoelektrických snímačov (lacnejšie, menší rozsah, väčší prítlak až 5g a väčší výstupný signál), alebo medzi magnetické snímače (drahšie a kvalitnejšie, diamantový hrot, plný rozsah, avšak nižšie napätie a navyše v závislosti na rýchlosti otáčania platne, avšak toto sa rieši kvalitným tzv. korekčným medzizosilňovačom).