Euklidovská geometria: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
Otm (diskusia | príspevky)
d v
Riadok 4:
''Základy'' začínajú [[rovinná geometria|geometriou v rovine]], ktorá sa stále učí na [[stredná škola|stredných školách]] ako prvý axiomatický systém a prvé príklady formálnych dôkazov. Neskôr Euklides popisuje [[geometria telies|geometriu telies]] v troch rozmeroch a následne rozširuje na ľubovoľný konečný počet [[rozmer]]ov. Mnoho z výsledkov v ''Základoch'' sú dnes tvrdeniami v teórii, ktorú voláme [[teória čísel]] a Euklides ich dokazoval geometrickými metódami.
 
Po vyše dvetisíc rokov bolo prídanéprídavné meno „euklidovský“„euklidovská“ zbytočné, pretože sme nepoznali žiadnu inú geometriu. Euklidove axiómy sa zdali tak intuitívne samozrejmé, že každá veta z nich dokázaná sa považovala za pravdivú v absolútnom zmysle. Dnes však poznáme mnoho iných konzistentných formálnych geometrií, z ktorých prvé boli zostrojené v začiatkoch 19. storočia. V dnešnej dobe už ani nepovažujeme euklidovskú geometriu za tak samozrejmú pre popis fyzikálneho priestoru. Dôsledok [[Einstein]]ovej [[všeobecná releativita|všeobecnej teórie relativity]] je, že euklidovská geometria je výborná aproximácia vlastností fyzikálneho priestoru, ale len v prípadoch, keď [[gravitácia|gravitačná sila]] nie je príliš silná.
 
== Axiomatický prístup ==