Bardejov (okres): Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 6 269 bajtov ,  pred 13 rokmi
Používateľ Special:Contributions/82.91.117.92 (User talk:82.91.117.92) vrátil revíziu 956635
(Používateľ Special:Contributions/82.91.117.92 (User talk:82.91.117.92) vrátil revíziu 956635)
[[pl:Powiat Bardiów]]
[[pt:Bardejov (distrito)]]
 
HISTÓRIA MESTA BARDEJOV
PRVÁ ZMIENKA O MESTE: rok 1241
 
Od praveku
 
Najstaršie stopy pobytu a èinnosti na území Bardejova sú až zo staršej doby kamennej. Tieto stopy predstavujú dva kamenné nástroje. Jeden nástroj, a to lichobežníková korodovaná, bielo, miestami modrasto patinovaná rohovcová èepe¾ so zvisle retušovanými hranami, bola nájdená nad Mlynským potokom v polohe Nad Rurnou. Druhý, bazálna èas èepele z èierneho buližníka s vrubom v hornej tretine bol nájdený na roli pri rázcestí odboèky z cesty Bardejov - Zborov do Bardejovských Kúpe¾ov. Obidva tieto nástroje (môžete ich vidie v Šarišskom múzeu v Bardejove) boli spojené s gravettienskou industriou, patriacou do poslednej fázy doby ¾adovej, do sklonku würmského za¾udnenia (20 000 rokov pred n.l.) Keïže to nie sú jediné stopy èloveka z tejto doby, pripúša sa, že svedèia o presunoch ojedinelých loveckých skupín na sklonku doby ¾adovej. Najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín bardejovských oblastí je pod¾a archeologického výskumu neskorá doba kamenná (eneolit - 2500 - 1800 rokov pred n.l.)
 
Prvá písomná zmienka
 
Bolo obdobie feudalizmu. Nedostatok kvalitnej ornej pôdy ovplyvòoval rozvoj po¾nohospodárstva. Významnou èrtou polohy Bardejova bolo zapojenie na dva vodné toky, a to K¾ušovský potok a Sekèov, ktoré ho spájali s údolím Torysy. Tade viedlo aj najdôležitejšie cestné spojenies Prešovom. Nadôvažok malo územie Bardejova vyslovene otvorenú zemepisnú pozícu. V Bardejove nekonèili cestné spojenia prichádzajúce od juhu. Naopak pokraèovali aspoò troma prechodmi na sever za karpatský oblúk.
 
Priestor Bardejova nebol doteraz archeologicky skúmaný. Najstaršia písomná správa o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1247. Ide o listinu uhorského krá¾a Bélu IV, v ktorej na požiadanie cisterciánskych mníchov spravujúcich kostol sv.Egídia v Bardejove, novourèoval chotárne hranice bardejovského sídliska. Pod¾a listiny prešovský Nemci svojvo¾ne znièili staré chotárne znaky cisterciánskeho majetku na úkor kláštora a postavili nové, vo svoj prospech. Krá¾ poveril šarišského župana Teku sa obhliadnutím sporného chotára a na jeho základe krá¾ovská kancelária novourèila chotár cisterciánskeho Bardejova. Listina je jediným údajom o ciesterciánoch v Bardejove. V tomto období sa však už o Bardejove hovorí ako o rozvinutom osídlenom meste.
 
Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí èulý osíd¾ovací ruch. V tomto období mali v Bardejove znaènú prevahu remeslá a obchodná èinnos. A hoci právo kona 8 dòový jarmok mesto dostalo až v roku 1352, už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy ....
 
 
 
Mesto sa opevòuje
Už od týchto rokoch bezpeènost obchodu, remesiel a nezávislos mesta zaruèovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O nieko¾ko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na krá¾ovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keï ho krá¾ ¼udovít I. povýšil na slobodné kra¾ovské mesto.
 
Obratnos bardejovských kupcov a rozvoj remeselnej výroby dokumentovaný 64 remeselnými špecializáciami s viac ako 50 cechmi, vyniesli mesto s 14. a 15. storoèí na vrchol slávy a bohatstva. Z tohoto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich "zlatý vek" Bardejova. Sú to svetské a cirkevné stavby, ktoré aj dnes vtláèajú mestu stredoveký charakter ...
 
 
Po nastúpení Luxemburgovcov na uhorský krá¾ovský trón uhorsko-po¾skú spoluprácu vystriedalo vojenské súperenie. V rokoch 1402-1403 sa Bardejov naèas dostal aj priamo do po¾ských rúk. V roku 1402 bolo mestu udelené krá¾om Žigmundom, právo skladu tovaru. Vo vojnových èasoch toho obdobia bola otázka bezpeènosti problémom. Marek z Norimbergu preto tento problém riešil jednostranne na úkor mesta. V èasovom rozpätí medzi 1405 a 1407 premenil prestvabami mestkú vežu, v ktorej bola brána do mesta na hrad a opatril ho vlastnou strážou
 
 
 
 
Stredoveké svetské a cirkevné stavby
Najvzácnejší z nich je monumentálny chrám sv. Egídia, ktorý z architektonického h¾adiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabu¾ovými ma¾bami patrí k európskym unikátom. O umeleckom cítení a vkuse majstrov svedèí aj zariadenie interiéru chrámu.
 
Osobitnú pozornos upúta obdåžnikové námestie vydlaždené rieènymi kameòmi lemované z troch strán meštianskymi domami, ktoré nesú znaky gotickej a renesanènej architektúry. 16. storoèie znamenalo rozmach kultúry, vzdelania a umenia
 
K najvzácnejším pamiatkam patrí mestská radnica, ktorú v r.1505 zaèal stava majster Alexander. Na pôvodné gotické základy postavili renesanèné poschodie a prekrásny arkier majstri Alexius Ján z Prešova.
 
Po storoèiach rozkvetu a slávy prišli storoèia úpadku, biedy a stagnácie Bardejova. Mor, choroby, požiare, vojny skoro znièili mesto, ktoré chátralo hospodársky a spoloèensky a pomaly sa na Bardejov zabúdalo ...
 
Až po súèasnos...
 
 
 
... no Bardejov nezapadol úplne do zabudnutia. V roku 1950 bol vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho dedièstva. Za záchranu a obnovu kultúrneho dedièstva dostal Bardejov v roku 1986 Európsku cenu, tým sa zapísalo do zoznamu miest, ktoré patria k významným sídlam európskej kultúry.
 
V súèasnosti je Bardejov 32 tisícové mesto, ktoré tvorí administratívne centrum horného Šariša. Je strediskom priemyslu, kultúry a športu a má k tomu dobré predpoklady. Tak sa v tomto malebnom kúte Slovenska snúbi história s potrebami súèasného moderného a vyspelého èloveka.
 
V roku 1986 bola Bardejove práve za záchranu pamiatok udelená Európska cena - zlatá medaila - Medzinárodným kuratóriom so sídlom v Hamburgu. Tak sa stal Bardejov držitelom tohoto ocenenia ako prvé mesto na Slovensku.
2 220

úprav