Verzia z 00:16, 15. máj 2007 upraviť Viera.jedinakova (diskusia \| príspevky) 23 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:26, 15. máj 2007 upraviť vrátiť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací kategórie, wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Roland Barthes''' (* [[12. november]] [[1915]], [[Cherbourg]] – † [[25. marec]] [[1980]], [[Paríž]]) bol [[Francúzsko\|francúzsky]] [[literát]], [[esejista]], [[filozof]] a [[semiológ]], jedna z ústredných postáv [[štrukturalizmus\|štrukturalizmu]]. Kontinuálnou témou jeho diela bola povaha znaku, najmä literárneho, pričom odmietal tak mimetickú teóriu znaku, ako aj teóriu, podľa ktorej je literatúra autonómna v zmysle slobodnej subjektívnej tvorby. Barthes sa domnieval, že spisovateľ netvorí imaginatívnou vôľou, ale iba reaguje na spoločenské štruktúry, z ktorých odvodzuje svoje impulzy v podobe symbolov, ktoré možno kodifikovať a klasifikovať novou vedou zvanou sémiológia. Estetický text je slobodným procesom produkcie významu, hrou signifikantov. Riadok 5: == Život == Roland Barthes sa narodil v roku 1915 v Cherbourgu v [[Normandia\|Normandii]]. Študoval francúzsky jazyk a literatúru na univerzite v ~~Paríži~~[[Paríž]]i. Vyučoval na francúzskych univerzitách v [[Rumunsko\|Rumunsku]] a [[Egypt\|Egypte]], neskôr pracoval v Centre National de Recherche Scientifique, kde sa sústredil na oblasť sociológie a lexikológie. Neskôr pôsobil na College de France. Od roku [[1934]] trpel na tuberkulózu, ktorá ho sužovala po celý zvyšok života. Umrel pri autonehode v roku [[1981]]. == Dielo == Roland Barthes je autorom sedemnástich kníh a mnohých článkov. Vo svojich dielach sa venoval francúzskej kultúre, teórii literatúry a literárnej kritike, no predovšetkým „sociológii znakov“. Základným cieľom jeho práce tu bolo ukázať ľuďom spôsob, ako prehĺbiť svoje chápanie jazyka, literatúry a spoločnosti. Ako jeden z prvých lingvistov-semiotikov sa zaoberal špeciálne neverbálnymi znakmi. Zaoberal sa tiež kritikou západnej kultúry, čo vychádzalo z jeho ľavicového presvedčenia. Poukazoval na typický francúzskej buržoáznej vrstvy, ktorá podľa neho považovala svoju kultúru a zvyky za univerzálne a normatívne. Spoločnosť vnímal ako konštrukciu udržiavanú znakmi hodnôt dominujúcimi v tej-ktorej kultúre. ▼ U Barthesa je typické využívanie silných metafor, čo je zrejmé aj z niektorých názvov jeho diel. Niektoré jeho práce si vďaka nezvyčajnému námetu a spracovaniu získali popularitu širšej verejnosti. Obľube sa doteraz teší Camera Lucida (úvahy nad fotografiou, jej úzkym prepojením s denotátom a jej referenčnými aspektmi). Ďalšími známejšími dielami sú Rozkoš z textu, Cisárstvo znakov (napísané pod vplyvom dojmov z návštevy Japonska), Systém módy (analýza konotačného základu módy), či S/Z (o umieraní autora). Pre oblasť semiológie má veľký význam aj jeho skoršie dielo Nultý stupeň rukopisu a Základy semiológie.▼ ▲Ako jeden z prvých lingvistov-semiotikov sa zaoberal špeciálne neverbálnymi znakmi. Zaoberal sa tiež kritikou západnej kultúry, čo vychádzalo z jeho ľavicového presvedčenia. Poukazoval na typický francúzskej [[buržoázia\|buržoáznej]] vrstvy, ktorá podľa neho považovala svoju kultúru a zvyky za univerzálne a normatívne. Spoločnosť vnímal ako konštrukciu udržiavanú znakmi hodnôt dominujúcimi v tej-ktorej kultúre. ▲U Barthesa je typické využívanie silných [[metafora\|metafor]], čo je zrejmé aj z niektorých názvov jeho diel. Niektoré jeho práce si vďaka nezvyčajnému námetu a spracovaniu získali popularitu širšej verejnosti. Obľube sa doteraz teší ''Camera Lucida'' (úvahy nad fotografiou, jej úzkym prepojením s denotátom a jej referenčnými aspektmi). Ďalšími známejšími dielami sú ''Rozkoš z textu'', ''Cisárstvo znakov'' (napísané pod vplyvom dojmov z návštevy Japonska), ''Systém módy'' (analýza konotačného základu módy), či ''S/Z'' (o umieraní autora). Pre oblasť semiológie má veľký význam aj jeho skoršie dielo ''Nultý stupeň rukopisu'' a ''Základy semiológie''. === Mytológie === ''Mytológie'' tvorí v podstate súbor novinových článkov zaoberajúci sa rôznymi mýtmi (napríklad masmédiá, súťaže krásy, striptíz, wrestling...). Tieto články, či skôr malé eseje boli uverejňované ako stĺpčeky v bežných masovo vydávaných novinách. Neskôr sa stali zásadnými odbornými podkladmi pre mnohé semiotické kurzy. Barthesovi sa tým akoby podarilo preraziť pomyselnú bariéru medzi „vysokou“ a „nízkou“ kultúrou. V Mytológiách prirovnal mýty k mimozemským bytostiam parazitujúcim na ľudských formách života. Mýty sa podľa neho snažia vyzerať nevinne a prirodzene. Avšak tak ako mimozemský parazitný votrelec potrebuje k prežitiu zmanipulovaného pozemšťana bez vlastnej vôle, tak mýtus potrebuje jednoduché a priame znaky prvého rádu. Využíva ich ako svoje „alibi“, aby sa mohol ďalej tváriť, že nie je dôležitý, že neslúži ideológii a za nič nemôže. Na tomto základe vypracoval Barthes teóriu znakov druhého rádu –parazitických znakových systémov. Následne sa snažil o istý proces demystifikácie a sústredil sa na vytváranie znakov v „prirodzených“ textoch sociálnej kultúry. Mýty sa podľa neho nachádzajú na úrovni znakov druhého rádu alebo na úrovni konotácie. Barthes jasne rozlišoval medzi [[denotácia\|denotáciou]] a [[konotácia\|konotáciou]]. Denotácia sa podľa neho vyhýba zjednodušovaniu, je doslovným významom. Konotácia je parazitický význam druhého rádu. Ríšu znakov prvého rádu predstavujú denotácie, zatiaľ čo ríšou znakov druhého rádu sú konotácie a z nich odvodené mýty. Jadrom tejto teórie je myšlienka, že veci a udalosti vždy značia viac, ako seba samé, vždy sú zasadené do nejakých systémov reprezentácie, ktoré im pridávajú dodatočné významy. == Barthesov prínos == ~~Barthes po~~Po celý život unikal snahám vtesnať jeho prácu a názory do nejakej úzkej kategórie alebo prúdu. Napriek tomu ho možno označiť za významnú postavu postmodernej tradície semiotiky. Ako povojnový intelektuál bol známy svojou evidentnou príslušnosťou k štrukturalizmu či post-štrukturalizmu, od ktorých sa však neskôr značne vzdialil. ~~Barthes bol~~Bol spisovateľom, psychoanalytikom kultúry, literárnym vedcom a umeleckým kritikom fotografie zároveň, odhaľoval tajomstvá lásky a potešenia z jazyka. Barthesa možno považovať za Saussurovho (Ferdinand de Saussure, švajčiasrky semiotik) nasledovníka, i keď posunul jeho teóriu o konceptuálnom jazyku na inú úroveň. Od lingvistického znaku sa Barthes posunul k neverbálnym a kultúrnym znakom každodenného života. ▼ Barthesa mali intelektuálny vplyv predovšetkým Marx, Brecht, Freud a Lacan, no neprijímal ich názory bezvýhradne, skôr si medzi nimi vyberal a prispôsoboval ich svojim zámerom a rozširoval ich rozsah a implikácie, ako to napokon vidieť aj na jeho ponímaní Saussurových koncepcií.▼ ▲~~Barthesa~~Možno ~~možno~~ho považovať za ~~Saussurovho (~~[[Ferdinand de Saussure~~, švajčiasrky semiotik)~~\|Saussurovho]] nasledovníka, i keď posunul jeho teóriu o konceptuálnom jazyku na inú úroveň. Od lingvistického znaku sa Barthes posunul k neverbálnym a kultúrnym znakom každodenného života. ▲Na Barthesa mali intelektuálny vplyv predovšetkým [[Karl Marx\|Marx]], [[Bertolt Brecht\|Brecht]], [[Sigmund Freud\|Freud]] a [[Jacques Marie Emile Lacan\|Lacan]], no neprijímal ich názory bezvýhradne, skôr si medzi nimi vyberal a prispôsoboval ich svojim zámerom a rozširoval ich rozsah a implikácie, ako to napokon vidieť aj na jeho ponímaní Saussurových koncepcií. Barthes nebral semiotiku ako vedeckú disciplínu alebo proces, ale ako vlastný životný postoj. Veril, že podstatou semiotiky má byť jej funkčnosť. Nezaujímalo ho ani tak to, čo veci znamenajú, ale skôr to, ako to znamenajú. Barthes udivuje práve tým, ako dokázal skôr ako ostatní vytvárať a objasňovať teórie a koncepty o tom, ako veci získavajú svoj význam. Řádek 52 ⟶ 60: [[Kategória:Úmrtia v 1980\|Barthes, Roland]] [[Kategória:Francúzski filozofi\|Barthes, Roland]] [[Kategória:~~Francúzska~~Francúzski ~~literatúra~~literárni kritici\|Barthes, Roland]] [[Kategória:Francúzski spisovatelia\|Barthes, Roland]] [[Kategória:Homosexuálne a bisexuálne osobnosti\|Barthes, Roland]] [[cs:Roland Barthes]]

Roland Barthes: Rozdiel medzi revíziami