|Miesto narodenia =[[Ústie nad Oravou (zaniknutá obec)]]
Riadok 17:
== Životopis ==
V roku [[1872]]-[[1880]] študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, [[1880]]-[[1885]] filozofiu na univerzitách vo Viedni a v Budapešti. V roku [[1885]]-[[1890]] pôsobil ako prof. gymnázia v Trstenej, [[1890]]-[[1935]] v Žiline. Politický exponent HSĽS, [[1918]]-[[1920]] poslanec a [[1920]]-[[1935]] senátor NZ, [[1935]]-[[1939]] člen Krajinského zastupiteľstva, [[1942]]-[[1943]] Št. rady Slov. republiky. Predstaviteľ romantizmu, ako epigón štúrovskej balady vstúpil roku [[1879]] do slov. literatúry občiansky a vlastenecky motivovanými veršami v časopise Orol, neskôr ho ovplyvnila aj poézia P.O. Hviezdoslava. Zväčša išlo o veršované epické skladby plné patetizmu, rétoriky a verbalizmu, ktoré ideovo kotvili vo vlasteneckej poézii neskorého štúrovstva a do slov. literárneho vývinu nezasiahli. Autor filozofického spisu Adaptio és emancipatio ([[1885]]), venoval sa aj publicistike, zaoberal sa najmä pedagogickou problematikou.
[[1920]]-[[1935]] senátor NZ, [[1935]]-[[1939]] člen Krajinského zastupiteľstva, [[1942]]-[[1943]] Št. rady Slov. republiky. Predstaviteľ romantizmu, ako epigón štúrovskej balady vstúpil roku [[1879]] do slov. literatúry občiansky a vlastenecky motivovanými veršami v
časopise Orol, neskôr ho ovplyvnila aj poézia P.O. Hviezdoslava. Zväčša išlo o veršované epické skladby plné patetizmu, rétoriky a verbalizmu, ktoré ideovo kotvili vo vlasteneckej poézii neskorého štúrovstva a do slov. literárneho vývinu nezasiahli. Autor filozofického spisu Adaptio és emancipatio ([[1885]]), venoval sa aj publicistike, zaoberal sa najmä pedagogickou problematikou.
