Červený trpaslík: Rozdiel medzi revíziami

Vyžarujú len málo [[svetlo|svetla]], často dosahujú len 1/10 000 žiarivého výkonu [[Slnko|Slnka]]. Na Hertzsprungovom-Russelovom diagrame sa nachádzajú v pravom dolnom rohu. Na rozdiel od [[biely trpaslík|bielych trpaslíkov]] sú červení trpaslíci normálne [[plazmová hviezda|plazmové hviezdy]] vytvárajúce vlastné [[elektromagnetické žiarenie]]. Vďaka pomalému spaľovaniu [[vodík]]a majú enormne dlhú odhadovanú životnosť, pohybuje sa od niekoľkých desiatok miliárd až po bilióny lrokovrokov. Červení trpaslíci nikdy nezažihnú jadrovú fúziu hélia, takže sa nemôžu stať [[červený obor|červenými obrami]]; zvoľna sa zmršťujú a zahrievajú, až kým nespotrebujú všetok vodík. Od okamihu [[Veľký tresk|Veľkého tresku]] ešte neuplynulo dosť času, aby ktorýkoľvek červený trpaslík stihol opustiť hlavnú postupnosť.

Ide o najčastejšie sa vyskytujúce hviezdy v [[Mliečna cesta|Galaxii]], aj keď ich pozorovanie je pre ich malý žiarivý výkon ťažké. Pre porovnanie, Proxima Centauri napriek svojej veľkej blízkosti [[Zem]]i dosahuje jasnosť len 11 [[magnitúda|magnitúd]] a preto ju nemožno pozorovať voľným okom ani [[triéder|triédrom]]. Z našich 20 najbližších hviezd (vrátane Slnka) je až 13 červených trpaslíkov. Medzi červených trpaslíkov patrí aj hviezda s najväčším známym vlastným pohybom, [[Barnardova hviezda]]. [[Lalande 21185]] je štvrtý najbližší hviezdny systém Slnku a zároveň obsahuje [[planetárna sústava|planetárnu sústavu]].