Sergijev Posad: Rozdiel medzi revíziami

'''SERGIJEV POSAD A KLÁŠTOR SV. TROJICE'''

 

'''Sergijev Posad''' patrí medzi miesta, do ktorých sa ich návštevníci radi neustále vracajú.

Starobylé a neobyčajne malebné mesto umelcov, drevorezbárov a výrobcov hračiek vyrástlo z dedín a osád, ktoré obklopovali Kláštor sv. Trojice (Troice - Sergijeva lavra) – jeden z najstarších a najuctievanejších kláštorov v Rusku, historické centrum ruského pravoslávia.

 

'''Založenie Kláštora sv. Trojice''' ''(Troickij monastyr)''

Sergij Radonežský spolu so svojim bratom Stefanom prijali mníšsky stav a odišli do lesov, obklopujúcich mesto Radonež, z ktorého pochádzali. Pätnásť kilometrov od neho našli opustené miesto, kde mohli viesť samotársky mníšsky život. Tu, na veľkom kopci, obmývanom riečkou Končura, postavili bratia malú svätyňu – prvú celu budúceho kláštora. Stefan, ktorý ťažko znášal útrapy samotárskeho života, opustil brata a zanechal ho napospas jeho osudu. No, netrvalo dlho a na miesto Sergijovho bydliska sa začali schádzať mnísi, ktorí podobne ako on hľadali pokoj a samotu. Postupne sa im spoločnými silami podarilo zo skromného obydlia vybudovať najbohatší a najvýznamnejší kláštor v Rusku. Autorita sv. Sergija a viera v jeho ochrannú silu priniesli ním založenému kláštoru slávu. Mnísi, ktorí tu prebývali, zakladali potom podobné kláštory na mnohých miestach krajiny.

 

 

Ako vyzeral pôvodný kláštor môžeme len hádať, lebo v roku 1408 do tla zhorel. Jeho obyvatelia, na čele so žiakom a nástupcom sv. Sergija, igumenom Nikonom, stihli ujsť, no už niekoľko rokov po ich návrate kláštor znovu postavili. Najstaršou zo zachovaných architektonických pamiatok je '''Trojický'''''' chrám'''. Bol postavený v roku 1422 na počesť sv. Sergija Radonežského a stal sa jedným z prvých pútnických miest v Rusku. Na výzdobu interiéru Trojického chrámu boli pozvaní majstri na čele s významnými maliarmi ikon '''Daniilom Čornym''' a '''Andrejom Rubľovom'''. Bohužiaľ, fresky, ktoré vytvorili sa nezachovali, v 17. storočí boli premaľované novými, no zachoval sa ikonostas chrámu, ktorý dodnes zdobí štyridsať ikon od majstrov 15. storočia. Rubľovova ikona '''Najsvätejšia Trojica''' ''(Troica)'', ktorú namaľoval pre Trojický chrám, je v známa na celom svete, ako jeden zo symbolov staroruskej kultúry.

 

Veľkosť a sláva ruských kláštorov sa často spája s výškou a krásou ich zvoníc. Päťposchodová '''Zvonica''' '''Trojickej lavry''' je dôstojným symbolom jej významu v histórii krajiny. Predstavuje jednu z najväčších pamiatok ruskej architektúry 18. storočia a zároveň je to najvyššia zvonica v Rusku (viac ako 87 metrov). Je v nej zabudovaných okolo päťdesiat zvonov. Najstarší je '''Nikonovský'''''Kurzíva'' '''zvon'''''Kurzíva'' z r. 1420 a '''Labuť''' ''Kurzíva''z r. 1594), ktorý kláštoru venoval Boris Godunov. V roku 1784 boli vyrobené na príkaz Jekateriny II. hodiny s orlojom.

 

'''19. – 20. storočie'''

V roku 1993 bol kláštorný komplex zaradený do Svetového dedičstva UNESCO.