Emeritný: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nová stránka: '''Emeritný''' vyslúžený, bývalý, zaslúžilý *'''emeritúra''' (''zastaralé, knižné'') výslužba, prenzia. ==Zdroj== Slovník cudzích slov. SPN. 1997. ISBN 80-08-0267... |
d faktualizacia |
||
Riadok 1:
'''Emeritný''' ({{lat|emeritus ([[maskulínum|m]]), emerita ([[feminínum|f]])}}) je prívlastok najčastejšie k [[titul]]u [[profesor]]a, alebo všeobecne vysokoškolského alebo cirkevného hodnostára, ktorý je vzhľadom na dosiahnutý vek pozbavený pracovných povinností (vedenie úradu, prednášanie a pod.), ale ponecháva si čestné výsady súvisiace s intelektuálnym výkonom (napr. pracovňa, možnosť viesť diplomantov alebo doktorantov, účasť v odborných komisiách, vyhotovovanie posudkov a pod.).
Pochádza z latinských koreňov ''e-'' (''ex-''): „z, zo“ + ''merēre'': „zaslúžiť sa, zaslúžiť si“, s významom zaslúžiť si právo alebo výsadu.
V prenesenom, zastaralom význame môže ''emeritúra'' znamenať všeobecne výslužbu alebo penziu.
==Zdroj==▼
▲== Zdroj ==
* Slovník cudzích slov. SPN. 1997. ISBN 80-08-02673-1
[[Kategória:Tituly]]
[[en:Emeritus]]
[[de:Emeritierung]]
|