Erich Hoepner: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
vytvorenie
 
d →‎Život: nástupca
Riadok 13:
Narodil sa vo [[Frankfurt nad Odrou|Frankfurte nad Odrou]], v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] slúžil ako dôstojník jazdectva. Aj to bol jeden z dôvodov prečo ho neskôr často nazývali „Der Alte Reiter“ (starý kavalerista) Najskôr zastával nižšie veliteľské funkcie, ale neskôr sa stal štábnym dôstojníkom. Po vojne vstúpil do [[Reichswehr]]u Od októbra [[1932]] velil 4. horskému pluku. Následne rýchlo kariérne postupoval. Vo februári [[1933]] sa stal náčelníkom 1. divízie, v októbri nasledujúceho roku náčelníkom štábu I. armádneho zboru. Už o rok bol menovaný za náčelníka štábu Skupinového veliteľstva 1. V roku [[1936]] bol povýšený do hodnosti [[generál]]a. Od októbra [[1937]] velil 1. ľahkej brigáde, ktorú v októbri [[1938]] reorganizoval na ľahkú divíziu. Onedlho na to v novembri bol povýšený do hodnosti generál-poručíka a ako priaznivec nasadenia tankov poverený vedením XVI. motorizovaného zboru. Napriek tomu že bol odporcom [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], pri plánovanej vzbure vyšších dôstojníkov bolo jeho úlohou, zasiahnuť proti oddielom [[Waffen-SS]]. Vzburu však nacisti odhalili a jej tvorcov potrestali. Úloha Hoepnera však zostala nepovšimnutá.
 
Svoje jednotky viedol v prvých ťaženiach [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], pri [[Poľská obranná vojna (1939)|invázii do Poľska]] i [[bitka o Francúzsko|do Francúzska]]. Za úspechy v týchto ťaženiach obdržal [[Rytiersky kríž]] a bol povýšený do hodnosti [[generál-plukovník]]a. Od februára [[1941]] velil 4. tankovej skupine, s ktorou sa účastnil na [[operácia Barbarossa|vpáde do ZSSR]] . Od decembra 1941 velil 4. tankovej armáde, s ktorou [[bitka o Moskvu|bojoval pri Moskve]]. Po sovietskej protiofenzíve so svojimi jednotkami ustúpil aj napriek rozkazom [[Hitler]]a, ktorý ho preto v [[január]]i [[1942]] pozbavil velenia a nahradil [[Hermann Hoth|Hermanom Hothom]]. Okrem odvolania z funkcie bol [[degradácia (vojenstvo)|degradovaný]] a pozbavený práva nosiť uniformu. Po bojoch na východnom fronte si uvedomil, že dobyvačná vojna, ktorú sa rozhodol Hitler viesť ničí Nemecko a stal sa ešte presvedčenejším odporcom nacizmu.
 
Zapojil sa do príprav [[atentát na Hitlera|atentátu na Hitlera]]. [[20. júl]]a [[1944]] však spiklenci neboli úspešní. Väčšinu z nich nacisti rýchlo zatkli. Aj on bol zatknutý a mučený [[Gestapo]]m, „národný súd“ ho nakoniec odsúdil k smrti obesením. [[8. august]]a [[1944]] ho nahého obesili v [[Berlín]]skom väzení [[Plötzensee]].