Apollo (kozmická loď): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
PalicaBOT (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: es:Nave Apolo
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Riadok 1:
[[Obrázok:Apollo Spacecraft diagram.jpg|right|thumb|400px|Kozmická loď Apollo pri lete pred prestavbou lode: Lunárny modul, servisný modul a veliteľský modul.]]
'''Apollo''' je názov kozmické lode, vyvinutej v rámci [[program Apollo|programu Apollo]], ktorého cieľom, ktorý deklaroval prezident [[John Fitzgerald Kennedy]], bolo pristátie ľudí na [[Mesiac]]i pred rokom [[1970]] a ich bezpečný návrat na [[Zem]].
 
Loď sa skladá z troch hlavných častí: veliteľského modulu, servisného modulu a lunárneho modulu.
Loď štartovala s raketami [[Little Joe II]], [[Saturn I]], [[Saturn IB]] a [[Saturn V]], pričom iba s raketami Saturn IB a Saturn V štartovala s ľudskou posádkou do [[vesmír]]u. Počas štartu sa vesmírna loď s celkovou dĺžkou 26 metrov nachádza na vrchole stupňa [[nosná raketa|štartovacej rakety]], a na vrchole veliteľského modulu je ešte umiestnená záchranná veža LES ('''L'''aunch '''E'''scape '''S'''ystem). Celková hmotnosť troch základných častí bola 44 ton, pri misiách [[Apollo 15]], [[Apollo 16|16]] a [[Apollo 17|17]] dokonca 47 ton.
 
Prevádzkový [[atmosférický tlak]] v kabíne bol 0,35 [[atmosféra (jednotka)|atmosfér]]. Aby sa [[astronaut]]i pri takom nízkom tlaku nezadusili, atmosféra sa skladala z čistého 100% [[kyslík]]a.
 
== Vlastná loď ==
 
=== Veliteľský modul ===
Veliteľský modul kozmickej lode Apollo býva označovaný tiež skratkou CM z anglického '''C'''ommand '''M'''odule. Má tvar [[kužeľ]]a s výškou 3,4 metra, najväčším priemerom 3,9 metra a hmotnosťou 5,5 tony. Vlastná vnútorná tlaková kabína je vyrobená z [[hliník]]ovej zliatiny s hrúbkou 6,4 až 38 mm. Na nej je z vonkajšej aj vnútornej strany prilepený hliníkový plech s hrúbkou 0,25 až 2,3 mm. Na vrchole kabíny je priechod s priemerom 736 mm, posádka do lode nastupuje ďalším prielezom, v ktorom je tiež okno. Na stenách kabíny sa nachádzajú ďalšie štyri okná. Vonkajšiu stenu kabíny tvorí tepelný štít, pričom pri návrate do zemskej atmosféry dosiahne [[teplota]] na jeho povrchu až 2700° C. Priestor medzi tepelným štítom a kabínou je vyplnený dvoma vrstvami izolácie z kremenných vlákien. Veliteľský modul je jediná časť lode, ktorá je vybavená tepelným štítom, pretože ako jediná sa vracia do [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]] a pristáva v [[more|mori]]. V kabíne sa nachádzajú tri kreslá pre posádku.
 
=== Servisný modul ===
Servisný modul SM (Service Module) má tvar [[valec|valca]] dlhého približne 6,71 m s priemerom 3,61 m. Šiestimi hliníkovými priečkami je rozdelený na 6 sekcií, z ktorých 2 obsahujú nádrže na okysličovadlo a 2 palivo pre motor servisného modulu. V ostatných častiach sa nachádzajú palivové články a nádrže na kyslík, [[vodík]] a [[dusík]]. Motor servisného modulu označovaný ako SPS dokázal vyvinúť ťah 91.2 kN a zaisťoval všetky kritické manévre: navedenie na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] okolo Mesiaca, opustenie obežnej dráhy Mesiaca a väčšie korekcie dráhy. Servisný modul niesol tiež väčšinu trysiek systému RCS ('''R'''eactive '''C'''ontrol '''S'''ystem), ktoré zaručovali stabilizáciu a orientáciu lode.
[[Obrázok:5927 NASA.jpg|right|thumb|Lunárny modul]]
=== Lunárny modul ===
Lunárny modul je jediná časť vesmírnej lode Apollo, ktorá sa dostala až na povrch Mesiaca. Má výšku 7,6 m, maximálny priemer 3,73 metra a štartovaciu hmotnosť približne 14500 kg. Skladá sa z dvoch častí, z pristávacieho a štartovacieho stupňa. Pri štarte z povrchu mesiaca sa vesmírna loď rozdelí a pristávací stupeň zostane na povrchu. Pristávacia časť má 4 "nohy". Štartovací stupeň tvorí pretlaková kabína a prístrojový úsek. Vo vlastnej pilotnej kabíne sa nachádzajú palubné prístroje, [[počítač]]e, [[klimatizačné zariadenie]], systém zásobovánia [[elektrická energia|elektrickou energiou]], kryt štartovacieho motoru a po stranách nádrže pohonných hmôt. V prístrojovom úseku sú nádrže s [[hélium|héliom]] pre tlakovanie pohonného systému a nádrže s kyslíkom a [[voda|vodou]]. Voda slúži na pitie, ale aj na chladenie a v prípade núdze aj na hasenie požiaru. V pristávacom module sa nenachádzali žiadne kreslá pre posádku, astronauti pri všetkých manévroch stáli. Na prestup posádky medzi veliteľským a lunárnym modulom počas letu slúži prielez v strope tlakovej kabíny. Druhý, štvorcový prielez slúžiaci na výstup na mesačný povrch, je na dne pretlakovej kabíny. Pretlaková kabína má 3 okná, dve po stranách hlavnej palubnej dosky, tretie, stretávacie, nad hlavou veliteľa. Komunikačný systém tvoria dva vysielače a dva prijímače pracujúce v pásme S.
 
V strede pristávacieho stupňa je pristávací motor DPS ('''D'''escent '''P'''ropulsion '''S'''ystem). Je poháňaný palivom skladajúcim sa z 50 % asymetrického [[dimethylhydrazín]]u a 50 % [[hydrazín]]u. Maximálny ťah motora je 4 380 kp. Štartovací motor APS ('''A'''scent '''P'''ropulsion '''S'''ystem) dokáže vo [[vákuum|vákuu]] vyvinúť maximálny ťah 1 590 kp. Ťah obidvoch motorov bolo možné regulovať. Na stabilizáciu lode slúžili dva nezávislé stabilizačné systémy, každý o ôsmymi motormi. Za normálnych podmienok pracujú oba systémy paralelne, v prípade núdze je však možné loď stabilizovať iba jedným z nich.
 
Elektrickú energiu lunárnemu modulu na rozdiel od veliteľského a servisného dodávajú [[zinok]]-[[striebro|strieborné]] poalivové články, pretože sú ľahšie a spoľahlivejšie ako vodíkovo-kyslíkové. Štyri články sú v pristávacom, dva v štartovacom stupni.
[[Image:Apollo Pad Abort Test -2.jpg|right|thumb|220px|Zapálené motory záchrannej veže nesú oddelenú kabínu - veliteľský modul pri jednom z testov]]
== Usporiadanie zostavy počas letu ==
V štartovacej konfigurácii pri lete k Mesiacu je najvyššou časťou lode záchranná veža LES (Launch Escape System). Skladá sa z troch motorov vo valcovitom puzdre, ktoré má dĺžku 4,7 metra. K veliteľskému modulu je pripojený pomocou štvorhrannej, 3 metre dlhej vežovitej konštrukcie s [[titán]]ových rúriek. Motor je zakončený 4 tryskami, ktoré sú sklonené o 35° k osi motora. Motor je schopný vyvinúť ťah 70 Mp po dobu 8 sekúndf. Záchranná veža slúži na to, aby sa v prípade havárie nosnej rakety mohol veliteľský modul s posádkou dostatočne vzdialiť od rakety a bezpečne pristáť. Pri pilotovaných letoch nebolo toto zariadenie nikdy použité.
 
Pod LES sa nachádza veliteľský modul CM a hneď pod ním servisný modul SM. Ešte nižšie sa nachádzal lunárny modul LM umiestnený v lôžku 3. stupňa rakety. Nasledoval 2. stupeň a 1. stupeň rakety.
 
=== Raketa Saturn V ===
{{hlavný článok|Saturn V}}
Saturn V sa skladal z troch stupňov a prístrojovej časti, ktoré boli vyvinuté a dodané rôznymi dodávateľmi [[NASA]]. Zaujímave je, že v súčasnosti je vlastníkom všetkých troch dodávateľov firma [[Boeing]] a to vďaka rôznym zlúčeniam a prebratiam. Všetky tri stupne používali aj malý motor na tuhé palivo, ktorý pomáhal oddeľovať stupne počas letu a zaisťoval, že kvapalné palivá boli na správnom mieste pred tankovaním do púmp. V prípade, že prerušenie letu vyžadovalo deštrukciu rakety, príslušný pracovník vyslal povel na odpálenie výbušnín pripevnených na vonkajšom povrchu rakety. Signál mal najprv zastaviť prívod paliva a oxidačného činidla a zamedziť miešaniu obidvoch látok a po odhodení [[Apollo (kozmická loď)#Štartový únikový systém|únikovej veže]] mohli rozbušky bezpečne vybuchnúť.
 
Niekoľko hodín po navedení na obežnú dráhu Mesiaca posádka musela uskutočniť tzv. prestavbu lode: Veliteľský a servisný modul (CSM) oddelený od tretieho stupňa, otočený o 180 stupňov a pripojený k Lunárnemu modulu, ktorý bol počas štartu uložený pod ním. CSM a LM sa potom oddelili od tretieho stupňa. Tretí stupeň so zvyškom paliva zmenil trajektóriu a jeho osud bol rôzny - väčšinou skončil na obežnej dráhe okolo [[Slnko|Slnka]].
 
Loď sa skladá z troch častí: veliteľského modulu, servisného modulu a lunárneho modulu.
Loď štartovala s raketami [[Little Joe II]], [[Saturn I]], [[Saturn IB]] a [[Saturn V]], pričom iba s raketami Saturn IB a Saturn V štartovala s ľudskou posádkou do vesmíru.
 
{{Kozmonautický výhonok}}
 
[[Kategória:Program Apollo]]