Solovecké ostrovy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: lt:Solovkų salos
doplnenie
Riadok 1:
'''Solovecké ostrovy''' ([[ruština|rus.]] Солове́цкие острова) alebo krátko '''Solovky''' je súostrovie v [[Biele more|Bielom mori]] v [[Onežský záliv|Onežskom zálive]] v [[Archangeľsk]]ej oblasti. Boli pripísané na Zoznam svetového dedičstva v roku 1992, keď ruská ortodoxná cirkev znovu otvorila Solovecký kláštor. UNESCO uvádza Solovecké ostrovy ako pozoruhodný príklad mníšskeho osídlenia v nehostinných podmienkach severnej Európy, ktoré podáva svedectvo o viere, húževnatosti a podnikavosti stredovekých náboženských spoločenstiev.
 
Geografia
 
Na rozlohe 347 km2 sa rozprestiera šesť veľkých ostrovov a okolo 100 malých ostrovčekov. Hlavné ostrovy tvoria:
Řádek 9 ⟶ 11:
• Malý zajačí ostrov – 1,02 km²
 
Pobrežie je značně členité. Krajina je mierne kopcovitá (najvyšší bod 86 m nad morom). Väčšina územia ostrovov je pokrytá ihličnatými drevinami, prevažne borovicami a smrekom. Na ostrovoch je viac ako 200 sladkovodných jazier, bohatýchktoré sú bohaté na ryby. Obyvatelia ostrovov postupne pospájali jednotlivé časti cestami, kanálmi pospájali jazerá, vyčistili lúky, vybudovali priehrady, prístavy a doky.
 
História
Ľudia navštevovali ostrovy už od 3. tisícročia pnl. Vzdialenejšie ostrovy prímorskí obyvatelia využívali na vykonávanie pohanských rituálov. Až do príchodu mníchov v r. 1429 ostrovy neboli trvale osídlené. R. 1429 priplávali na Solovecký ostrov dvaja mnísi. Na tomto mieste začali budovať kláštor. Koncom 15. st. sa stal centrom šírenia kresťanstva a v 16. st. centrom duchovného, kultúrneho a hospodárskeho života ruského severu. Postupne vznikajú Uspenský a Preobraženský chrám, desiatky kostolov (medzi najvýznamnejšie patrí kostol Zvestovania Panny Márie), kaplniek a pustovní.
 
Ľudia navštevovali ostrovy už od 3. tisícročia pnl. Vzdialenejšie ostrovy prímorskí obyvatelia využívali na vykonávanie pohanských rituálov. Až do príchodu mníchov v r. 1429 ostrovy neboli trvale osídlené.
 
Solovecký kláštor
 
Ľudia navštevovali ostrovy už od 3. tisícročia pnl. Vzdialenejšie ostrovy prímorskí obyvatelia využívali na vykonávanie pohanských rituálov. Až do príchodu mníchov vV r. 1429 ostrovy neboli trvale osídlené. R. 1429 priplávali na Solovecký ostrov dvaja mnísi. Na tomto mieste začali budovať kláštor. Koncom 15. st. sa stal centrom šírenia kresťanstva a v 16. st. centrom duchovného, kultúrneho a hospodárskeho života ruského severu. Postupne vznikajú Uspenský a Preobraženský chrám, desiatky kostolov (medzi najvýznamnejšie patrí kostol Zvestovania Panny Márie), kaplniek a pustovní.
 
V poslednej tretine 16. st. a začiatkom 17. st. predstavoval Solovecký kláštor významný uzol v obrane prímorských oblastí pred švédskymi vojskami. Bol obohnaný mocnými hradbami a mal vlastnú vojenskú posádku. Bol jedným z troch najvýznamnejších a najbohatších kláštorov tohto obdobia. Nachádzala sa v ňom veľká knižica, ktorá sústredila rozsiahlu zbierku rukopisov a starých kníh.
Řádek 17 ⟶ 25:
Na Solovkách neprijali Nikonovskú cirkevnú reformu a mnísi dlhý čas odporovali cirkevnej aj svetskej moci. V r. 1676 kláštor obsadili strelci, vyslaný cárom, ktorý si chcel podrobiť buričských bratov. Cárske vojsko vybudovalo na ostrove kamennú pevnosť na ochranu hraničného pásma, ktorá od roku 1718 slúžila ako väzenie. To zaniklo v r. 1903.
 
Ešte v období Veľkej októbrovej revolúcie sa prekvitajúci soloveckýSolovecký kláštor tešil sláve a vážnosti po celom Rusku. Avšak v r. 1920 nová vláda rozhodla o zrušeníjeho kláštorazrušení. Sovietski komisári ho vyhlásili za sovchoz a nariadili mníchom, aby sa menej modlili a viac pracovali v prospech robotníkov a roľníkov. Kláštorný majetok vyvlastnili.
 
Pracovný tábor
 
V r. 1923 tu boli zriadené „Solovecké tábory zvláštneho určenia“ (Соловецкий лагерь принудительных работ особого назначения – СЛОН). Všetky kláštory a vojenské objekty sa zmenili na pracovné tábory. Tak vznikol jeden z prvých táborov súostrovia Gulag.
 
Väzenie
 
V r. 1926 bol Solovecký tábor prebudovaný na väzenie. Do roku 1937 sa tu vystriedali tisícky väzňov. V ťažkých životných podmienkach mnohí zahynuli, buď na následky chorôb, alebo boli usmrtení. Najkrutejšie bolo obdobie stavby bielomorského kanálu a za vlády Naftalija Antonoviča Frenkela. Najvyšším zákonom súostrovia sa stal jeho výrok: „Z trestanca musíme dostať všetko v prvých troch mesiacoch, potom ho už nepotrebujeme.“ Zaobchádzanie s väzňami vyvolávalo veľkú kritiku západnej Európy a USA. V snahe umlčať kritické ohlasy, vyslala Sovietska vláda do tábora proletárskehosvetoznámeho a v Európe veľmi obľúbeného spisovateľa Maxima Gorkého. Gorkij napísal veľmi lichotivú esej, v ktorej popisuje nádhernú prírodu. Koľko toho Gorkij vedel o skutočných podmienkach v tábore nie je známe.
 
Väzenie bolo zrušené v r. 1939, keď sa blížila 2. svetová vojna. Tábor bol situovaný blízko fínskych hraníc a budovy sa stali súčasťou námornej základne. V rokoch 1942 – 1945 na Solovkách fungovala vynikajúca Škola námorných kadetov Severnej flotily. Po vojne Solovky podliehali Ministerstvu obrany. V tomto období a prakticky až do 60. rokov dochádzalo k obrovským škodám na historických pamiatkach. Staré budovy svojvoľne prerábali a rozoberali.
 
Múzeum
 
Po vojne Solovky podliehali Ministerstvu obrany. V tomto období a prakticky až do 60. rokov dochádzalo k obrovským škodám na historických pamiatkach. Staré budovy svojvoľne prerábali a rozoberali. Od 60 rokov prebiehali na pamiatkach rekonštrukčné práce. V r. 1967 bolo otvorené múzeum, ktoré funguje dodnes.
 
Prírodná rezervácia
V r. 1923 tu boli zriadené „Solovecké tábory zvláštneho určenia“ (Соловецкий лагерь принудительных работ особого назначения – СЛОН). Všetky kláštory a vojenské objekty sa zmenili na tábory. Tak vznikol jeden z prvých táborov súostrovia Gulag.
 
Od 60 rokov prebiehali na pamiatkach rekonštrukčné práce. V r. 1967 bolo otvorené múzeum, ktoré funguje dodnes. V r. 1974 sa Solovecké ostrovy stali historickým a chráneným pamiatkovým územím, prírodnou rezerváciou ZSSR. V r. 1992 bol opäť zriadený kláštor. Dnes patria Solovky k najnavštevovanejším niestam na severe Ruska.
V r. 1926 bol Solovecký tábor prebudovaný na väzenie. Do roku 1937 sa tu vystriedali tisícky väzňov. V ťažkých životných podmienkach mnohí zahynuli, buď na následky chorôb, alebo boli usmrtení. Najkrutejšie bolo obdobie stavby bielomorského kanálu a za vlády Naftalija Antonoviča Frenkela. Najvyšším zákonom súostrovia sa stal jeho výrok: „Z trestanca musíme dostať všetko v prvých troch mesiacoch, potom ho už nepotrebujeme.“ Zaobchádzanie s väzňami vyvolávalo veľkú kritiku západnej Európy a USA. V snahe umlčať kritické ohlasy, vyslala Sovietska vláda do tábora proletárskeho spisovateľa Maxima Gorkého. Gorkij napísal veľmi lichotivú esej, v ktorej popisuje nádhernú prírodu. Koľko toho Gorkij vedel o skutočných podmienkach v tábore nie je známe.
 
Dnes
Väzenie bolo zrušené v r. 1939, keď sa blížila 2. svetová vojna. Tábor bol situovaný blízko fínskych hraníc a budovy sa stali súčasťou námornej základne. V rokoch 1942 – 1945 na Solovkách fungovala vynikajúca Škola námorných kadetov Severnej flotily. Po vojne Solovky podliehali Ministerstvu obrany. V tomto období a prakticky až do 60. rokov dochádzalo k obrovským škodám na historických pamiatkach. Staré budovy svojvoľne prerábali a rozoberali.
 
Dnes patria Solovky k najnavštevovanejším miestam na severe Ruska. Okrem zvedavých turistov sem prichádzajú tisícky pútnikov, dopravujú sa buď loďou alebo môžu priletieť z najbližšieho letiska, ktoré sa nachádza v Archangeľsku. Na hlavnom ostrove - Veľkom Soloveckom - je dnes 6 hotelov s kapacitou 400 miest a spolu so súkromným sektorom môžu ubytovať až 700 ľudí. Pomaličky sa zvyšuje životná úroveň domácich obyvateľov. Vďaka turizmu dostali prácu desiatky miestnych - v službách, ako sprievodcovia, rozbehli sa požičovne bicyklov a lodiek.
Od 60 rokov prebiehali na pamiatkach rekonštrukčné práce. V r. 1967 bolo otvorené múzeum, ktoré funguje dodnes. V r. 1974 sa Solovecké ostrovy stali historickým a chráneným pamiatkovým územím, prírodnou rezerváciou ZSSR. V r. 1992 bol opäť zriadený kláštor. Dnes patria Solovky k najnavštevovanejším niestam na severe Ruska.
 
http://www.solovki.info/?action=archive&id=130
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soloveck%C3%A9_ostrovy
http://en.wikipedia.org/wiki/Solovki
http://www.tiscali.cz/trav/trav_center_050713.867905.html
 
 
{{ Geografický výhonok}}
 
[[Kategória:Ostrovy Ruska]]