Štátne hranice Slovenska

Štátne hranice Slovenska sa v minulosti rôzne menili. Až do konca prvej svetovej vojny súčasná južná a východná hranica Slovenska neexistovala vôbec. Až Trianonskou zmluvou zo 4. júna 1920 bol pevne stanovený moderný priebeh takmer celej južnej hranice s Maďarskom. Väčšina hranice s dnešným Českom a Poľskom existovala už v stredoveku, ale v roku 1920 boli vykonané úpravy hranice s Poľskom a roku 1997 bola upravená hranica s Českom. Naopak hranica s Ukrajinou bola definitívne stanovená až po druhej svetovej vojne. V súvislosti s touto vojnou došlo v roku 1938 k rozsiahlym zmenám v dôsledku prvej viedenskej arbitráže, ktorá prisúdila rozsiahle územia južného a východného Slovenska Maďarsku. Roku 1947 potom došlo k malej úprave hranice s Maďarskom.

Alžbetin most v Komárne, ktorý slúži na spojenie slovenského Komárna s maďarským mestom Komárom
Hraničný kameň

Slovensko hraničí s:[1]

Celková dĺžka hranice je 1 652,141 km.[1]

Časť južnej hranice s Maďarskom tvorí Dunaj, ktorý sa ale neskôr stáča k juhu. Hranica sa tiahne po pevnine až k Ukrajine. Na západe tvorí hranicu štít Bielych Karpát pri Česku a na severe štít Vysokých Tatier pri Poľsku. Práve hranica s Poľskom bola v roku 2008 pri povodniach posunutá o niekoľko desiatok metrov kvôli povodniam. Rieka Biela voda, ktorou prechádza hranica, sa rozliala a neskôr zmenila koryto rieky. Strhla so sebou aj hraničné kamene.[2]

Referencie upraviť

  1. a b Štatistické údaje o štátnych hraniciach [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2017-09-08]. Dostupné online.
  2. JANKŮ, Tereza; ČTK. Povodeň v Tatrách posunula hranici mezi Slovenskem a Polskem. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2008-08-06. Dostupné online [cit. 2017-09-08].

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Státní hranice Slovenska na českej Wikipédii.