Štíbeľ
Štíbeľ[2] (1 166,6 m n. m.[3][4]) je vrch v Oravskej Magure. Leží nad obcou Lomná, približne 14 km severozápadne od Dolného Kubína.[5]
| Štíbeľ | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Námestovo |
| Obce | Oravská Lesná, Lomná |
| Pohorie | Oravská Magura |
| Podcelok | Paráč |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 1 166,6[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°20′47″S 19°15′04″V / 49,3463°S 19,251°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Paráč.[6] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Námestovo a zasahuje na katastrálne územie obce Oravská Lesná a Lomná.[2] Najbližším sídlom je východným smerom ležiaca Lomná, severovýchodne sa nachádza Zákamenné a severozápadne Oravská Lesná.[5] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Opis
upraviťŠtíbeľ sa nachádza v hrebeni, ktorý vybieha severným smerom z masívu Príslopca (1 258 m n. m.). Severným smerom pokračuje rázsocha na Črchľu (843 m n. m.) a Požehov (969 m n. m.), východným vedie rázsocha na Maguru (1 076 m n. m.), južným sa nachádza Príslopec, Držatín (1 136 m n. m.) a Paráč (1 325 m n. m.) a západným Nový vrch (1 193 m n. m.) a Rusniačka (981 m n. m.).[4] Západne sa zvažujúce svahy odvodňujú prítoky Zimnej vody do Bielej Oravy, rovnakým smerom vedie potok Požehovka, odvodňujúca severovýchodné svahy a Lomnica, ovádzajúca vodu z juhovýchodného úbočia.[5] Na vrch nevedie značený chodník.
Výhľady
upraviťZalesnený hrebeň a vrchol neposkytuje súvislejší rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou sú viditeľné najmä okolité vrchy Oravskej Magury a Kysuckej vrchoviny, Oravské, Kysucké a Sliezske Beskydy, no tiež Vysoké a Nízke Tatry.[7]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými cestami a chodníkmi z okolitých sídiel. Južným smerom vedie po hrebeni 
modrá trasa z Javorinky cez Príslopec na Paráč.[5]
Referencie
upraviť- ↑ TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 14.
- ↑ a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.