Štedrec ovisnutý[2] (lat. Laburnum anagyroides)[3] je vysoký vzpriamený kerstromček s previsnutými konárikmi z rodu štedrec (Laburnum) z čeľade bôbovité (Fabaceae). Jeho pôvodný areál rozšírenia je v južnej Európe.[4]

Štedrec ovisnutý

Štedrec ovisnutý; kvitnúce súkvetia
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Laburnum vulgare

Laburnum laburnum
Laburnum pendulum
Cytisus laburnum

Cytisus penduliflorus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Štedrec ovisnutý je ker alebo malý strom, dorastá do výšky 7 m, výnimočne až 13 m. Konáre sú svetlošedivé, mladé výhonky hladké, tmavozelené, pritlačene chlpaté, spočiatku vzpriamené, neskôr ovisnuté.[5][4]

Listy sú striedavé, dlaňovito trojpočetné, stopkaté, stopky sú 2-7 cm dlhé, lístky s čepieľkami takmer sediacimi, podlhovasto tupo elipsovitými alebo vajcovitými, zväčša na vrchole zaokrúhlenými, krátko hrotitými, 3-8 cm dlhými, na líci holými, na rube pritlačene krátko svetlošedivo chlpatými. Na skrátených bočných konárikoch rastú v zhlukoch.[5]

Kvety vyrastajú v až tridsaťkvetých strapcoch, ktoré sú spočiatku oblúkovite ovisnuté, neskôr previsnuté, riedke, dlhé 10 až 15 cm. Stopky kvetov sú 12 mm dlhé, obyčajne kratšie ako kvet. Kvety sú 20 mm dlhé, zlatožlté. Kalich je krátkozvonkovitý, chlpatý, dolný pysk zvyčajne dlhší ako horný pysk. Strieška je široká, s hnedou kresbou na vnútornej strane.[5][4]

Plodystruky dlhé 40-80 mm a široké 8-9 mm, sú kostrbaté, spočiatku hodvábne chlpaté, v zrelosti lysavejúce a černejúce. Na chrbtovom šve majú ostrú, ale nekrídlatou hranou Niekedy vydržia na kroch dlho do zimy. Čierne semená sú početné, okrúhlo obličkovité a sploštené.[5] [4]

Rozšírenie upraviť

Štedrec ovisnutý rástol pôvodne len v južnej Európe, v Stredomorí, odkiaľ spontánne prenikal do teplejších častí strednej Európy. Asi od roku 1 560 ho introdukovali i na sever od Álp a do Anglicka. Je rozšírený od Francúzska cez južné úbočia Álp a severné Apeniny až na severnú časť Balkánskeho poloostrova. Bol zavlečený aj na západné pobrežie Severnej Ameriky a do severnej Patagónie.[4][5][6]

Štedrec ovisnutý sa na Slovensku často pestuje ako ozdobný ker, najmä v teplejších oblastiach. Z kultúry často splaňuje a tiež býva vysádzaný na prirodzené stanovištia.[5]

Ekológia upraviť

Štedrec ovisnutý rastie v krovinách a lesných lemoch, objavuje sa aj okolo ľudských sídiel a záhrad. Dobre rastie v ľahkých pôdach bohatých na vápno, je to svetlomilná, mrazuvzdorná a nenáročná drevina, neznáša však hlboké zrezanie. Kvitne v apríli až máji.[4][5][6]

Význam a využitie upraviť

Pre krásny vzhľad kvitnúcich krov, označovaných niekedy „zlatý agát“ alebo „zlatý dážď“, sa štedrec ovisnutý zámerne pestoval už od neskorého stredoveku v stredoeurópskych záhradách. Existuje niekoľko kultivarov, ktoré sa líšia tvarom, farbou listov a dĺžkou strapca.[4][6]

Jeho krása má však svoju tienistú stránku; celá rastlina je jedovatá. Vo všetkých častiach obsahuje alkaloid cytisín, kŕčový jed, ktorý dráždi vazomotorické a dýchacie centrá. U detí vyvolávajú otravu už dve semená. Udáva sa, že aj mlieko dobytka (kôz), môže byť jedovaté. Otrava prepukne o pätnásť až šesťdesiat minút, sprevádza ju veľké zvracanie, v záverečnej fáze krvavé hnačky a šklbanie svalstva. Smrť môže nastať o jednu až niekoľko hodín. Je to výborný sadovnícky prvok, nie však v blízkosti detských ihrísk.[4]

Hrozby a choroby upraviť

Zo škodcov, ktorí poškodzujú štedrec ovisnutý, je to z roztočov (Acari) druh Aculops cytisicolus, ktorý napadá a ničí jeho kvety.[7] Larvy druhu Chionaspis salicis, ktorý je zástupcom polokrídlovcov (Hemiptera), poškodzuje kôru výhonkov. Keď je napadnutie silné, výhonky nadobúdajú hrboľatý až nepravidelný tvar. Larvy ukryté v priehlbinkách kôry sú pokryté penou.[8] Podzemné časti rastliny sú poškodzované bakteriálnym patogénom Rhizobium leguminosarum. Jeho pôsobením sa na koreňoch tvoria oválne až valcovité hľuzy, ktoré sa často rozvetvujú a spájajú do väčších zhlukov. [9]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. Rivers, M.C. 2017. Laburnum anagyroides. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T79919483A79919650. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T79919483A79919650.en. Accessed on 05 September 2022.
  2. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.165. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  3. Laburnum anagyroides Medik. [online]. World Checklist of Vascular Plants; wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online. (anglicky)
  4. a b c d e f g h V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
  5. a b c d e f g A. Chrtková. Flóra Slovenska IV/4 [online]. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1988, [cit. 2022-09-09]. Dostupné online.
  6. a b c Lubomír Rak. LABURNUM ANAGYROIDES Med. – štědřenec odvislý / štedrec ovisnutý [online]. BOTANY.CZ, 2007-07-05, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online. (česky)
  7. W.N. Ellis. Aculops cytisicolus (Canestrini, 1892) on Cytisus, Laburnum, Lembotropis [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2020-05-27, [cit. 2022-09-09]. Dostupné online. (anglicky)
  8. W.N. Ellis. Chionaspis salicis (Linnaeus, 1758), willow scale [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2020-03-07, [cit. 2022-09-09]. Dostupné online. (anglicky)
  9. W.N. Ellis. Rhizobium leguminosarum (Frank, 1879) on Fabaceae [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-04-22, [cit. 2022-09-09]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty upraviť