Otvoriť hlavné menu

Štúdium a pedagogické pôsobenieUpraviť

Do jezuitskej rehole vstúpil v Trenčíne. Absolvoval tam aj gymnaziálne štúdiá. Ďalej študoval na univerzite v Trnave, kde získal tituly PhDr. (doktor filozofie) a ThDr. (doktor teológie). Vychovával novicov a profesorov Kolégia v Skalici a v Trnave. V rokoch 1751 – 1753 vyučoval filozofiu a v rokoch 1754 – 1755 rétoriku na Trnavskej univerzite.[1] V roku 1753 vyučoval krátko aj teológiu.

Filozofické názoryUpraviť

V rámci svojho prednášania filozofie na trnavskej univerzite vyučoval aj fyziku. Podľa prednášok, ktoré zapísal magister Štefan Košeľ, je vidieť, že poznal filozofiu predstaviteľov modernej vedy Mikuláša Kopernika, Galilea Galileiho, Isaaca Newtona. Ich názory otvorene neprijímal a zotrvával na dovtedajších konzervatívnych, overených názoroch. V oblasti astronómie bol podporovateľom myšlienok jezuitu Giovanniho Battistu Riccioliho, ktorý v súlade s názormi Klaudia Ptolemaia a Tycha Braheho vytvoril v polovici 17. storočia vlastný systém. Gažova práca o Aristotelovej filozofii zostala v rukopise, podobne ako iné práce z metafyziky a dialektiky.[1]

DielaUpraviť

  • 1738 – Felicitas omnis Hungariae singulari favore Mariae (Trnava)
  • 1745 – Belica Hungarorum fortitudo (Trnava)
  • 1751 – Dialectica sive brevis introductio ad universam Aristotelis philosophiam (zostalo v rukopise)[1]
  • 1753 – Dissertationem altera de colonis Romanorum in genere (Trnava) – pripisuje sa aj Jurajovi Čusenovi[chýba zdroj]
  • 1753 – Tractatus in particularem Aristotelis aliorumque tam veterum quam recentiorum authorum physicam seu in 4 libros De mundo et coeli Aristotelis... (zostalo v rukopise)[1]

ReferencieUpraviť

  1. a b c d Dejiny filozofického myslenia na Slovensku. Ed. Ján Bodnár. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1987. 490 s. S. 154–155.