Otvoriť hlavné menu

Štefan Harabin

slovenský sudca a politik

JUDr. Štefan Harabin (* 4. máj 1957, Ľubica) je slovenský právnik, sudca Najvyššieho súdu SR, bývalý podpredseda vlády a minister spravodlivosti. V prezidentských voľbách v roku 2019 kandidoval na post prezidenta SR.

Štefan Harabin
slovenský sudca a bývalý minister spravodlivosti
Štefan Harabin
Bývalý podpredseda vlády
V úrade
4. júla 2006 – 23. júna 2009
PremiérRobert Fico
Viera Petríková Nástupca
7. minister spravodlivosti SR
V úrade
4. júla 2006 – 23. júna 2009
Predchodca Lucia Žitňanská Viera Petríková Nástupca
Biografické údaje
Narodenie4. máj 1957 (62 rokov)
Ľubica, ČSR
Politická stranaKSČ (do roku 1989)
VLASŤ (od 2019)
Alma materPrávnicka fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Profesiaprávnik, sudca a politik
Národnosťslovenská
Vierovyznaniepravoslávie[1]
Rodina
Súrodenci9[2]
Manželka
Anna Harabinová (1985 – 1993)
Gabriela Harabinová (od 1996)
DetiBranislav (*1987)
Kamila (*1990)
Tamara (*1997)
Katarína (*1998)
Odkazy
www.harabin-2019.sk
Spolupracuj na CommonsŠtefan Harabin
(multimediálne súbory)

ŽivotUpraviť

Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sudcovskú prax začínal ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach v roku 1980. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983. Do roku 1989 bol členom a funkcionárom Komunistickej strany Česko-Slovenska na Okresnom súde v Poprade.[3] Po Nežnej revolúcii od roku 1990 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach a v roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rokoch 1998 – 2003 a 2009 – 2014 bol predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti Slovenska. Na tento post ho nominovala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou SR na post predsedu Najvyššieho súdu SR.[4]

Harabin je druhýkrát ženatý a má štyri deti.[5][6] Jeho druhá manželka Gabriela bola počas úradovania ministerky Viery Petríkovej, Harabinovej nástupníčky v úrade a rovnako nominantky ĽS-HZDS, zamestnaná na Ministerstve spravodlivosti.[6][7] Syn Branislav je od roku 2017 sudcom, v minulosti sa stal justičným čakateľom ešte skôr, než získal diplom z práva, pričom inštitút justičného čakateľa opätovne zaviedol do praxe Štefan Harabin.[8]

Politická činnosťUpraviť

Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry.[9] V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave (Darina Kuchtová), v Banskej Bystrici (Ľudovít Bradáč) a v Žiline (Róbert Urban).[10] Róbert Urban kvôli svojmu odvolaniu viedol súdny spor, v ktorom Najvyšší súd rozhodol, že jeho odvolanie bez udania dôvodu bolo v súlade so zákonom, no Ústavný súd SR rozhodol, že v tejto veci Najvyšší súd rozhodol svojvoľne.[11] Minister odvolával aj predsedov okresných súdov – v Žiline Petra Hrnčiara, vo Veľkom Krtíši Milana Ružičku, v Dolnom Kubíne Petra Bebeja a v Bratislave Gabrielu Sobolovskú. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva:[chýba zdroj] napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce – išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný.

Kauza telefonátu s Bakim SadikimUpraviť

V roku 2008 bol zverejnený prepis telefonického rozhovoru z roku 1994 medzi Štefanom Harabinom a narkobarónom Bakim Sadikim.[12] Baki Sadiki bol v roku 2013 odsúdený na 22 rokov väzenia za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie na medzinárodnej úrovni.[13] Harabin telefonát aj akýkoľvek vzťah so Sadikim odmieta. Napriek tomu priznáva, že pozná „manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený“. V skutočnosti bol Sadiki už v rokoch 19791987 právoplatne odsúdený trikrát.[14]

Dobroslav Trnka v roku 2008 verejne potvrdil, že prepis telefonátu bol súčasťou ich dohľadového spisu. Harabin za to prokuratúru žaluje, pričom žiada odškodné 300-tisíc eur. Na súde v roku 2013 prokuratúra opätovne potvrdila, že rozhovor existuje a uviedla presné číslo rozhodnutia súdu, ktoré schválilo odpočúvanie.[15] Okresný súd Bratislava I na pojednávaní 10. apríla 2018 priznal Harabinovi nemajetkovú ujmu vo výške 150-tisíc eur. Rozsudok nie je právoplatný. Okresný súd Bratislava I rozhodol o odškodnom 150-tisíc už v roku 2012, ktoré potvrdil aj Krajský súd, avšak po mimoriadnom odvolaní sa spor dostal až na Najvyšší súd, ktorý rozhodnutie zrušil a kauzu vrátil späť na nižšie súdy. Krajský súd, ktorý rozhodoval o odškodnom, sa vôbec nezaujímal, či prepis existuje a či Harabin so Sadikim volal. Podľa krajského súdu Trnka porušil povinnosť mlčanlivosti.[15] Podľa právnika Petra Wilflinga sa súd vôbec nezaoberal paragrafom 6 Trestného poriadku o poskytovaní informácií o trestnom konaní. Podľa Wilflinga musia verejní činitelia strpieť väčšiu pozornosť verejnosti a je vo verejnom záujme, aby sa mohli občania dozvedieť informáciu, ktorá by mohla spochybniť ich dôveryhodnosť.[15]

Kandidatúra na predsedu Najvyššieho súduUpraviť

5. septembra 2019 Harabin oznámil, že nebude ďalej kandidovať na predsedu Najvyššieho súdu. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto: Čaputová bez štipky hanby vyhlásila, že ak jej právoplatne zvolený predseda Najvyššieho súdu nebude po vôli, odmietne ho vymenovať. Ona je presným a ukážkovým príkladom toho, ako sa nám vrcholná politická kasta snaží ukradnúť vlasť a zobrať si ju celú pre seba.“[16] Čaputová niekoľko dní predtým povedala, že kandidáta, ktorého zvolí Súdna rada do funkcie nevymenuje automaticky. „Nebudem vymenovávať osoby, ktoré by mali sporný – či už profesijný, alebo osobnostný – príbeh. To znamená, ktoré by v danom období neprispeli k dôveryhodnosti justície,“ vyhlásila.[16] Harabin zostáva sudcom Najvyššieho súdu, v nasledujúcich voľbách môže kandidovať ako nezávislý, ak ním chce ostať aj naďalej.[16]

ReferencieUpraviť

  1. LEIDENFROST, Martin. Ako som bol v Harabinovom rodisku. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-02-25. Dostupné online [cit. 2019-10-28]. ISSN 1336-720X.
  2. Veronika Prušová. Harabin. Zrodil ho Mečiar, vytiahol Fico, konkuruje Kotlebovi. 1.. vyd. Bratislava : N Press, 2019. Dostupné online. ISBN 9788097239497. S. 264.
  3. TASR. Harabin nemá obavy z komunistickej minulosti. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-08-25. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  4. HANUS, Martin. Papaláš. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2019-02-06. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1336-720X.
  5. Exmanželka Štefana Harabina čelí obžalobe z podvodu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-02-10. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  6. a b PETKOVÁ, Zuzana. Manželka Harabina mala sólo miestnosť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-07-17. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  7. PRUŠOVÁ, Veronika. Harabin má ženu na ministerstve. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-02-20. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  8. CUPRIK, Roman. Harabinovho syna zvolili za sudcu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-10-30. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  9. Harabin chce zrušiť Špeciálny súd. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2006-09-27. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1336-197X.
  10. TASR. Harabin odvolal predsedov krajských súdov v Banskej Bystrici a Žiline. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2006-10-04. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1336-1996.
  11. PETKOVÁ, Zuzana. Harabin odvolal sudcu, ten uspel na Ústavnom súde. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-02-07. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  12. PRUŠOVÁ, Veronika; ŠUTKOVÁ, Veronika. Harabin zapiera kamaráta. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-07-10. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  13. SITA. Súd odmietol odvolanie Bakiho Sadikiho, odsedí si 22 rokov. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2014-04-02. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1336-197X.
  14. TREND.SK. Harabinovský výsmech alebo absurdnosť, ktorá prekonáva všetky rekordy justície. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-10-28].
  15. a b c TÓDOVÁ, Monika. Sadiki Harabinovi volal, prokuratúra to opäť potvrdila pred súdom. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-12-02. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  16. a b c PRUŠOVÁ, Veronika. Štefan Harabin už nechce šéfovať Najvyššiemu súdu. Na vine je prezidentka. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-09-05]. ISSN 1339-844X.

LiteratúraUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť