Železničná stanica Košice
Železničná stanica Košice (počas krátkeho obdobia Košice hlavná stanica) je najdôležitejšou železničnou stanicou mesta Košice. Patrí medzi najmodernejšie železničné stanice na Slovensku.[1]
| Košice | |
 Prijímacia budova: pohľad zo Staničného námestia | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Štát |  Slovensko |
| Mesto | Košice |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Prevádzkovateľ | ŽSR, RAIL Group a.s. |
| Dátum otvorenia | 1860 |
| Bývalý názov | Košice hlavná stanica |
| Prevádzkové informácie | |
| Počet nástupíšť | 3 |
| Počet nástupných hrán | 17 |
| Prístup k nástupištiam | cez Staničné námestie (podchody) |
| Predaj cestovných lístkov | vnútroštátne, medzinárodné |
| Počet cestujúcich | ~30 000 denne |
| Železničné trate | |
| 160, 169, 180, 188, 190 | |
| Poloha | |
| 48°43′21″S 21°16′04″V / 48,722477°S 21,267804°VSúradnice: 48°43′21″S 21°16′04″V / 48,722477°S 21,267804°V | |
  Poloha stanice v rámci Slovenska
| |
Nachádza sa vo východnej časti širšieho centra mesta a slúži železničnej doprave od 14. augusta 1860, kedy bola sprevádzkovaná trať z Miskolca.[2] Neskôr pribudla trať do Prešova (napojenie na Prešovsko-tarnovskú železnicu), Košicko-bohumínska železnica do Žiliny a Čiernej nad Tisou. Od roku 1896 vedie z Košíc trať aj do Turne nad Bodvou a po dobudovaní Jablonovského tunela vznikla v roku 1955 južná trasa do Zvolena.
Z Košíc jazdia štátni dopravcovia Železničná spoločnosť Slovensko, České dráhy, maďarské železnice MÁV a súkromné spoločnosti RegioJet a LeoExpress. Okrem štandardných prímestských liniek sa z Košíc dá cestovať priamo do Budapešti, Viedne, Prahy a Bratislavy.[3]
História
upraviťV roku 1857, pred príchodom cisára Františka Jozefa I. s manželkou cisárovnou Alžbetou, upravilo mesto celú plochu vtedajších mestských lúk, zároveň vybudovalo množstvo ciest a taktiež postavilo dobový pavilón vo švajčiarskom štýle. K výstavbe železničnej stanice v roku 1859 prispelo mesto tým, že predmetné rozsiahle lúky darovalo Potiskej železnici. Táto skutočnosť výrazne pomohla k výstavbe okolitých železníc a prepojeniu samotných Košíc s mestami Uhorska. V priebehu rokov 1859 – 1860 tu bola vybudovaná prvá trať spájajúca Košice s Miškovcom. Testovacia jazda sa uskutočnila 5. júla 1860 a od 14. augusta začali premávať pravidelné vlaky. Stanici dominoval blok dvoch prevádzkových budov, ktoré boli navzájom spojené centrálnou dvoranou. Okolie stanice pozostávalo z vodárenskej veže, remíz a výhrevní pre osobné vagóny, žeriavov, skladišťa, prijímacej budovy a nástupíšť, ktoré boli zastrešené drevenou konštrukciou. Konštrukcia zhorela v roku 1908.[2][4][5][6][7][8]
V roku 1886 pribudla pri stanici budova pošty a v roku 1891 bola upravená centrálna staničná budova. Starú budovu nahradila nová, navrhnutá v štýle francúzskej novorenesancie. Za projektom stál budapeštiansky architekt Jozef Hubert.[2][4][9][10] V roku 1967 začala výstavba ďalšej novej stanice podľa návrhu Ota Žiaka. Nová stanicu stavali Košické pozemné stavby a stála 90 miliónov korún. Otvorená bola 29. decembra 1973 a verejnosti slúžila až do roku 2011, kedy začala komplexná rekonštrukcia.[2][5][6][7][11][12]
.jpg)
Modernizácia
upraviť  | |
| Adresa | Staničné námestie 1, 040 01 Košice |
|---|---|
| Súradnice | 48°43′21″S 21°16′04″V / 48,722477°S 21,267804°V |
| Dátum otvorenia | 14. august 1860 |
| Vlastník | ŽSR |
| Prevádzkovateľ | ŽSR, RAIL Group a.s. |
| Počet obchodov | 31 |
| Prenajímateľná plocha | 2 663 m² (28 664 ft²) |
| Podlažia | 3 |
| Supermarket | Lidl |
| Električky | 2 3 5 6 R1 |
| Autobusy | 10 15 16 17 19 21 23 24 27 29 30 33 57 |
| Nočné spoje | N1 N2 N3 N4 N5 N6 N7 |
| Slogan | "Miesto, kde vybavíš VŠETKO" |
| Prístup pre vozíčkarov |  áno |
| info@stanicakosice.sk | |
| Web | stanicakosice.sk/ |
Rekonštrukcia stanice do dnešnej podoby začala v auguste 2011 a ukončená bola v roku 2016. Rekonštrukciou vzniklo v priestoroch stanice nákupné centrum, ktoré má 31 prevádzok.[13] V roku 2011 bol kvôli Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji 2011 zrevitalizovaný aj predstaničný priestor.[14][15] Rekonštrukcia stanice zahŕňala:[16]
- Vstupnú halu
- Prevádzkové priestory
- Komerčné priestory (bez výškovej budovy)
Architektom novej stanice sa stal Róbert Zvara.[5][17] Rekonštrukcia v réžii súkromnej spoločnosti bola ukončená v roku 2016 a obsahovala vybudovanie obchodov, reštaurácií a ďalších služieb. Železničná spoločnosť Slovensko získala vynovené zákaznícke centrum[18] a nachádza sa tu výkonné pracovisko sekcie riadenia dopravy Železníc Slovenskej republiky – Oblastného riaditeľstva Košice.[19]
Od roku 2019 má ŽSR zámer zrekonštruovať aj nástupištia a koľaje. Rekonštrukciou by mali prejsť nástupištia číslo 1, 2 a 3 a zároveň by malo prísť ku komplexnej rekonštrukcii železničného zvršku koľaje 1b, respektíve 3b a obnove koľají č. 1, 3a, 5, 6, 7, 8, 9 a 11.[20][21][22]
Železničné trate
upraviť- Železničná trať Košice – Zvolen (trať č. 160)
- Železničná trať Košice – Hidasnémeti (trať č. 169)
- Železničná trať Košice – Žilina (trať č. 180)
- Železničná trať Košice – Muszyna (trať č. 188)
- Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou (trať č. 190)
Spoje
upraviťNa stanici zastavujú vlaky všetkých vnútroštátnych a medzinárodných kategórii (Os, R, RR, REX, EC, EN, IC, SC). Pre väčšinu vnútroštátnych vlakových liniek je stanica koncovou alebo východiskovou stanicou.
Vnútroštátna doprava
upraviťZ košickej stanice odchádzajú diaľkové vnútroštátne vlaky na nasledujúce smery:[23]
InterCity – smer Bratislava hl. st.- EuroNight – smer Humenné
- Regionálny rýchlik – smer Bratislava hl. st. a Trenčín
- Regional Express – smer Čierna nad Tisou, Humenné a Prešov
- Rýchlik – smer Bratislava hl. st., Bratislava-Nové Mesto, Prešov a Humenné
1.jpg)
2.jpg)
3.jpg)
4.jpg)
5.jpg)
6.jpg)
7.jpg)
Medzinárodná doprava
upraviťMedzinárodná doprava je poskytovaná štátnou spoločnosťou ZSSK (asistencia – České dráhy a MÁV) a súkromnými spoločnosťami RegioJet a LeoExpres. Z košickej stanice odchádzajú medzinárodné vlaky na nasledujúce smery:[23]
-
InterCity – smer Bratislava hl. st. a Viedeň 
SuperCity – smer Praha hl. n. (ZSSK)- EuroCity – smer Praha hl. n. (LeoExpress)
- EuroCity – smer Praha hl. n. (RegioJet)
EuroCity – smer Budapest-Keleti pu- EuroNight – smer Praha hl. n.
-
Regionálny rýchlik – smer Bratislava hl. st., Trenčín a Mukačevo
Referencie
upraviť- ↑ TASR. FOTO: Železničná stanica v Košiciach patrí podľa ŽSR medzi najkrajšie [online]. Košice: dnes24.sk, 2017-02-27, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d KOROTNOKY, Ľudovít. Železničná stanica, vstupná brána do mesta. KOŠICE V SKRATKE (Košice: Mesto Košice), 02 2021, roč. 01, čís. 2/2021, s. 18. EV 5973/21.
- ↑ Železničná spoločnosť Slovensko. Vyhľadanie spojenia [online]. Bratislava: Železničná spoločnosť Slovensko, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b ŠIMKOVÁ, Cecília. Stará košická železničná stanica [online]. Košice: kosicednes.sk, 2016-10-07, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online. Archivované 2018-03-12 z originálu.
- ↑ a b c GAJDOŠOVÁ, Alžbeta. Košická stanica oslavuje 160 rokov [online]. Košice: stanicakosice.sk, 2020-08-10, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Železnice Slovenskej republiky. Košická železničná stanica oslavuje 160. výročie [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2020-08-13, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online. Archivované 2022-05-26 z originálu.
- ↑ a b TASR. Košická železničná stanica jubiluje [online]. Košice: kosiceonline.sk, 2020-08-14, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Železničná stanica v Košiciach oslavuje 160 rokov [online]. Bratislava: News and Media Holding, 2020-08-14, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Mesto Košice. Budova starej Železničnej stanice [online]. Košice: kosice.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ STRNKOVÁ, Zuzana; GEMBICKÝ, Juraj. KPÚ Košice - Príbeh budovy Železničného riaditeľstva v Košiciach [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2020-05-14, rev. 2020-06-18, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Rok 1973: Košice dostali novú železničnú stanicu [online]. vtedy.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Cassovia.sk. Košice od roku 1900 až po dnešok [online]. Košice: cassovia.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Stanica Košice. Obchody [online]. Košice: stanicakosice.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ SABO, Kristián. Opravu košickej stanice chcú začať tento rok [online]. Bratislava: Petit Press, 2010-01-20, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ PODHORSKÁ, Kveta. Priestor pred košickou stanicou upravia [online]. Bratislava: Petit Press, 2011-03-17, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Rekonštrukcia železničnej stanice [online]. Košice: kosice-foto.sk, 2014-03-11, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online. Archivované 2014-03-20 z originálu.
- ↑ GAJDOŠOVÁ, Alžbeta. Košice majú stanicu 3. tisícročia aj vďaka architektovi RÓBERTOVI ZVAROVI [online]. Košice: stanicakosice.sk, 2019-03-12, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ AUGUSTÍN, Radoslav. Košická železničná stanica je úspech, vyzerá takto [online]. N Press, 2016-02-29, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online. Archivované 2016-03-01 z originálu.
- ↑ Výkonné pracoviská sekcie riadenia dopravy [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online. Archivované 2019-10-19 z originálu.
- ↑ TOMAŠKOVIČOVÁ, Jana. Nástupištia košickej železničnej stanice čaká rekonštrukcia [online]. Košice: kosiceonline.sk, 2019-09-04, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ KOŠICE:DNES. ŽSR vyhodnocuje ponuky na obnovu košických nástupíšť a železničných koľají [online]. Košice: kosicednes.sk, 2020-07-19, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ SITA. Na stanici v Košiciach plánujú obnoviť nástupištia a koľaje [online]. Bratislava: Petit Press, 2019-08-19, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b ŽSR. Plán radenia vlakov [online]. Bratislava: Železničná spoločnosť Slovensko, 2021-03-12, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná stanica Košice
