Železničná trať Žilina – Košice
Železničná trať Žilina - Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.
| Žilina - Košice | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Číslo trate | 180 |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Dĺžka | 238,88 km |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 1435 mm |
| Počet koľají | 2 |
| Traťová trieda | D4 |
| Napájacia sústava | 3 kV jednosmerná |
| v úseku | Žilina - Košice |
| Max. sklon | 15‰ |
| Max. rýchlosť | 120 |
| Priebeh trate | |
HistóriaUpraviť
Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.
Otváranie jednotlivých úsekov:
- 1. 9. 1870: Košice – Kysak (– Prešov)
- 8. 12. 1871: Žilina – Poprad
- 12. 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves
- 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak
Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.
Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.
Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.
Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.
Priebeh trateUpraviť
Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.
Stanice na tratiUpraviť
- Žilina - križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina), 126 (Žilina – Rajec) a 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova)
- Varín
- Nezbudská Lúčka-Strečno
- Vrútky - križovatka s traťou 170 (Vrútky – Zvolen)
- Vrútky nákladná stanica
- Sučany
- Turany
- Krpeľany
- Šútovo-Ratkovo
- Kraľovany - križovatka s traťou 181 (Kraľovany – Trstená)
- Stankovany
- Ľubochňa
- Švošov
- Hrboltová
- Ružomberok-Rybárpole
- Ružomberok
- Lisková zastávka
- Liptovská Teplá
- Liptovské Vlachy
- Liptovský Mikuláš
- Okoličné
- Podtureň
- Liptovský Hrádok
- Kráľova Lehota
- Východná
- Važec
- Štrba - križovatka s traťou 182 (Štrba – Štrbské Pleso)
- Štrba zastávka
- Lučivná
- Svit
- Poprad - Tatry - križovatka s traťou 183 (Poprad – Štrbské Pleso) a 185 (Poprad – Plaveč)
- Gánovce
- Spišský Štiavnik
- Vydrník
- Letanovce
- Spišské Tomášovce
- Smižany
- Spišská Nová Ves - križovatka s traťou 186 (Spišská Nová Ves – Levoča)
- Teplička nad Hornádom
- Markušovce
- Matejovce nad Hornádom
- Chrasť nad Hornádom
- Vítkovce
- Olcnava
- Spišské Vlachy - križovatka s traťou 187 (Spišské Vlachy – Spišské Podhradie)
- Krompachy
- Richnava
- Kluknava
- Margecany - križovatka s traťou 173 (Červená Skala – Margecany)
- Margecany zastávka
- Ružín
- Malá Lodina
- Veľká Lodina
- Kysak - križovatka s traťou 188 (Košice – Muszyna)
- Trebejov
- Kostoľany nad Hornádom
- Ťahanovce
- Košice - križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice), 169 (Košice – Hidasnémeti) a 190 (Košice – Čierna nad Tisou)
Modernizácia trateUpraviť
V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.[1]
Modernizácia trate pod Tatrami sa má uskutočniť po roku 2015. Zrekonštruovaná má pri nej byť nielen trať, ale aj stanica Štrba. Kvôli novým parametrom trate (medzi inými aj maximálna prevádzková rýchlosť do 200 km/h, plánovaná minimálna 160 km/h[2]) bude takmer trojkilometrový úsek medzi Štrbou a Svitom vedený po novom telese. V rámci modernizácie sa preloží 22% súčasnej trate. Dĺžka trate v úseku sa tak zníži z 12,868 km na 12,700 km.[3] Štúdia zrealizovateľnosti trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou bola schválená Ministerstvom dopravy 1. februára 2016. Z pôvodného počtu viac než 30 variantov konečná správa porovnala 4. Schválená bola alternatíva 3.1, ktorá ráta s prevádzkovými rýchlosťami 120, 140 a 160 km/h a kompromisom medzi zefektívnením trate a vynaloženými prostriedkami. Realizácia má byť prevedená tak, aby sa stihol Operačný program na roky 2016-2020. V roku 2020 sa počíta so zahájením výstavby v úseku Lučivná - Poprad.[4]
V júli 2017 Železnice Slovenskej republiky vypísali verejnú súťaž na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná. Súčasťou projektu je aj modernizácia stanice Svit. Ide o prvú etapu úseku Poprad – Lučivná, ktorá by mala stáť 114,6 mil eur vrátane DPH. [5] 18. septembra 2020 začala modernizácia úseku firmami TSS Grade a Doprastav za 97 miliónov eur.[6]
Prehľad modernizovaných úsekovUpraviť
| úsek | dĺžka | začiatok výstavby | uvedenie do prevádzky |
||
|---|---|---|---|---|---|
| Žilina - Liptovský Mikuláš | |||||
| Uzol Žilina (Zriaďovacia stanica - Varín) | 50,1 km | máj 2021 | plánované do mája 2025 | ||
| Varín – Vrútky | 12,7 km | ||||
| Vrútky – Turany | 8,7 km | ||||
| Turany – Ružomberok | 27,6 km | ||||
| Ružomberok – Liptovský Mikuláš | 22,8 km | ||||
| Liptovský Mikuláš - Poprad-Tatry | |||||
| Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok | 11 km | ||||
| Liptovský Hrádok – Východná | 16 km | ||||
| Východná – Lučivná | 19,8 km | ||||
| Lučivná – Poprad-Tatry (mimo) | 12,7 km | september 2020 | plánované do augusta 2023[7] | ||
| Poprad-Tatry – Košice | |||||
| Poprad-Tatry (mimo) – Vydrník | 14,2 km | 2023 | 2026[8] | ||
| Vydrník (mimo) – Markušovce | 17,6 km | ||||
| Markušovce – Krompachy | 20,4 km | ||||
| Krompachy - Margecany | 10,7 km | ||||
| Margecany - Kysak | 18,9 km | ||||
| Kysak - Košice | 15,7 km | ||||
Podrobnosti modernizácieUpraviť
Náklady na modernizáciu trate medzi Žilinou a Košicami sú približne 4,5 miliardy eur.
Poprad – MarkušovceUpraviť
ReferencieUpraviť
- ↑ Výročná správa 2011 [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, rev. 2012-03-19, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online.
- ↑ http://www.reming.sk/referencie/0608/0608-K-RL-SK.pdf
- ↑ NEMEC, Marek. Moderná železnica pod Tatrami je hudbou budúcnosti [online]. Denník SME, 7.6.2012, [cit. 2012-06-07]. Dostupné online.
- ↑ Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad – Tatry (mimo) [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2016-07-03]. Dostupné online.
- ↑ Železnice SR začali tender na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná [online]. nasadoprava.sk, 2017-07-03, [cit. 2018-05-12]. Dostupné online.
- ↑ ŽSR začínajú modernizovať úsek Lučivná. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-09-18. Dostupné online [cit. 2020-09-28]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Modernizácia trate medzi Popradom a Lučivnou bude dlhšia a drahšia. korzar.sme.sk, 2022-08-30. Dostupné online [cit. 2023-03-02].
- ↑ MODERNIZÁCIA SEVERNEJ TRASY BUDE POKRAČOVAŤ ÚSEKOM POPRAD TATRY - VYDRNÍK. planobnovy.sk. Dostupné online [cit. 2023-03-06].
Pozri ajUpraviť
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Žilina – Košice
Externé odkazyUpraviť
ZdrojUpraviť
Súradnice: 49°03′08″S 19°55′17″V / 49,052262°S 19,921281°V