Železničná trať Bratislava – Žilina
Železničná trať Bratislava – Žilina (tiež Považská železnica[1], v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Žilinu. Je súčasťou V. koridoru.
| Bratislava – Žilina | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Číslo trate | 120 |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Dĺžka | 203 km |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 1435 mm |
| Počet koľají | 2 |
| Napájacia sústava | 25 kV 50 Hz |
| v úseku | Bratislava – Púchov (vrátane) |
| Napájacia sústava | 3 kV jednosmerná |
| v úseku | Púchov (mimo) – Žilina |
| Max. rýchlosť | 160/120 |
| Priebeh trate | |
HistóriaUpraviť
- 27. septembra 1840 sprevádzkovanie 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku), 1872 trať zatvorená kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu
- 11. decembra 1846 bol sprevádzkovaný úsek po Sereď
- 20. augusta 1848 – prvý parný vlak z Viedne
- 1856 prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice
- 1. mája 1873 spustená premávka parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava
- 2. júna 1876 otvorený úsek po Nové Mesto nad Váhom
- 1. mája 1878 bol dokončený úsek po Trenčín
- 1. novembra 1883 bol sprevádzkovaný úsek do Žiliny
- trať končila na stanici Nová Žilina – terajšej zriaďovacej stanici; s hlavnou stanicou, kde mala zastávku Košicko-bohumínska železnica bola prepojená až neskôr
- 1911 – 1912 zdvojkoľajnili úsek Hričov – Žilina a spojku Nová Žilina – Žilina
TrakciaUpraviť
Zaujímavosťou trate je dvojaká trakcia:
- na úseku Bratislava – Púchov (vrátane stanice) je napájacia sústava ~25 kV 50 Hz (AC – striedavý prúd)
- na úseku Púchov (mimo) – Žilina je napájacia sústava =3 kV (DC – jednosmerný prúd)
Styk napájacích sústav bol pri železničnej zastávke Dolné Kočkovce, 2,1 km južne od Púchova smerom na Bratislavu. Tento stav zanikol rekonštrukciou trate.
Stanica Púchov bola „prepnutá“ na striedavý prúd k 1. augustu 2015. Vznikli tak dva styčné body napájacích sústav: v smere na Horní Lideč na západe a v smere na Žilinu na severe stanice. Rušne striedavej trakcie tak môžu z Bratislavy zachádzať až do Púchova, zároveň sa však skomplikovala prevádzka vlakov v smere (Praha) – Horní Lídeč – Púchov – Žilina, či nákladných vlakov medzi Českom a Slovenskom. Nadväzujúci úsek v smere do Žiliny by mal byť, podľa plánov ŽSR, prepnutý v roku 2022.[2] Po ukončení rekonštrukcie budú všetky úseky trate Bratislava – Žilina – Košice elektrifikované striedavou sústavou 25 kV.[3]
Stanice na tratiUpraviť
|
|
Modernizácia trateUpraviť
Prehľad modernizácie úsekovUpraviť
| úsek | dĺžka | začiatok výstavby | uvedenie do prevádzky |
||
|---|---|---|---|---|---|
| Bratislava Rača – Trnava | |||||
| Bratislava Rača – Šenkvice (mimo staníc) | 13,4 km | marec 2002 | september 2006 | ||
| Šenkvice – Cífer a stanice v úseku Rača – Trnava | 22,4 km | júl 2004 | september 2008 | ||
| Cífer – Trnava (mimo staníc) | 5,8 km | marec 2000 | jún 2001 | ||
| Trnava – Nové Mesto nad Váhom | |||||
| Trnava (mimo) – Piešťany (mimo) | 33 km | október 2004 | marec 2008 | ||
| Piešťany (vrátane) – Nové Mesto nad Váhom (vrátane) | 20 km | marec 2006 | marec 2009 | ||
| Nové Mesto nad Váhom – Púchov | |||||
| Nové Mesto nad Váhom (mimo) – Trenčianske Bohuslavice (mimo) | 4,5 km | september 2009 | máj 2013 | ||
| Trenčianske Bohuslavice (vrátane) – Zlatovce (mimo) | 12,9 km | september 2009 | máj 2013 | ||
| Zlatovce (vrátane) – Trenčianska Teplá (mimo) | 12,2 km | október 2012 | december 2017 | ||
| Trenčianska Teplá (vrátane) – Ilava (mimo) | 11,4 km | november 2009 | júl 2014 | ||
| Ilava (vrátane) – Beluša (mimo) | 12,2 km | november 2009 | júl 2014 | ||
| Beluša (vrátane) – Púchov (vrátane) | 9,7 km | júl 2012 | november 2015 | ||
| Púchov – Žilina | |||||
| Púchov (mimo) – Považská Teplá (vrátane) | 15,8 km | september 2016 | december 2021[4] | ||
| Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo) | 22,7 km | január 2014 | február 2018 | ||
| Uzol Žilina (Zriaďovacia stanica - Varín) | 50,1 km | máj 2021 | plánované do mája 2025 | ||
Podrobnosti modernizácieUpraviť
Náklady na modernizáciu trate medzi Bratislavou a Žilinou sú približne dve miliardy eur.[5]
Rača – ŠenkviceUpraviť
Úsek bol dokončený v roku 2006 a cena na jeden kilometer bola 4 milióny eur.[5]
Zlatovce – Trenčianska TepláUpraviť
Začiatok stavebných prác v Trenčíne začal s niekoľkoročným sklzom kvôli prieťahom vo verejnom obstarávaní až vo februári 2013. Kvôli stavbe nového železničného mosta boli asanované rodinné domy v Orechovom. Výstavba mosta má trvať tri roky. V meste tiež postavili podchody a podjazdy, premiestnili ulicu Mládežnícku a inžinierske siete.[6] Úsek je jeden z najdražších, jeho cena je viac než 20 mil eur na kilometer trate.[7]
Modernizácia traťového úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá (12 km) mala byť pôvodne hotová vo februári 2016, potom presunutá pre meškanie prác na november 2016, najnovšie bude trvať až do októbra 2017. Prvý vlak po novom železničnom moste cez Váh prešiel v máji 2017.
Trenčianska Teplá – BelušaUpraviť
V júli 2013 Európska komisia oznámila investíciu 196,5 milióna € z Kohézneho fondu na tento 20,4 km úsek. Celkové náklady boli 392,3 mil. €, projekt bol implementovaný do mája 2015.[8]
Púchov (mimo) – Považská TepláUpraviť
V jeseni 2016 sa začala najnáročnejšia železničná stavba v histórii ŽSR, ktorou je prestavba posledného traťového úseku medzi Bratislavou a Žilinou. Do decembra 2020 by malo združenie Nimnica (s členmi Doprastav a.s., TSS Grade a.s., Subterra a.s., Elektrizace železnic Praha a.s.) postaviť za 369,4 mil. € bez DPH v prevažnej miere novú trať, ktorá nahradí súčasnú, z väčšej miery už nevyhovujúcu. Na rozdiel od súčasnej trate, ktorá v úseku Púchov – Žilina v prevažnej miere kopíruje brehy Nosickej Priehrady, nová trať má za účelom dosiahnutia maximálnej rýchlosti 160 km/h viesť zväčša po umelých stavbách.
Úsek bude obsahovať 6 nových mostov a nadjazdov, 4 podchody pre chodcov a 11 priepustov. Štyri priecestia budú zrušené. úsek by mal byť hotový v decembri 2021. Predpokladané náklady sú 365 miliónov eur bez DPH.[4] Je to doteraz najväčšia zákazka ŽSR.[9] K septemberu 2020 práce znížili cestovný čas z Bratislavy do Považskej Bystrice do 4 minút v závislosti od spoja.[7]
Za Železničnou stanicou Púchov sa trať odkloní vľavo, mostom dĺžky 379 m preklenie Nosický kanál a ďalej pokračuje po ostrove medzi kanálom a Váhom. Ďalej preklenie rieku Váh a cestu II/507 a tunelom Diel dĺžky 1081,7 m podíde rovnomenný vrch. Ďalší most, dlhý 653 m, prevedie trať ponad Nosickú priehradu. Nasleduje Tunel Milochov (1 861 m, za ktorým sa trať dostáva do súčasnej polohy. V existujúcej polohe zostane aj železničná stanica Považská Bystrica; jej koľajisko však prejde zásadnou rekonštrukciou. Celkovo sa medzi Púchovou a Považskou Bystricou trať skráti o 2,7 km.[10] V úseku Považská Bystrica – Považská Teplá sa trať kvôli zväčšeniu smerových oblúkov dostáva bližšie k rieke Váh., z uvedeného dôvodu bude potrebné vybudovať viaceré oporné múry.
Na riadenie železničnej premávky sa vybralo nové staničné zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie na princípe elektronického stavadla s väzbou na vlakový zabezpečovač (ETCS). Takisto je navrhnuté aj nové traťové zabezpečovacie zariadenie, ktoré sa vybuduje so systémom automatických hradiel s nadstavbou na kontrolu rýchlostí. Súčasťou stavby je aj vybudovanie novej telekomunikačnej techniky a nových systémov prenosu dát mobilnej rádiovej siete, čo umožní priame rádiové spojenie dispečera s pohybujúcimi sa vlakmi. Celý úsek realizovanej stavby sa bude ovládať z riadiaceho centra v Púchove.[11]
Podľa údajov z augusta 2020 ŽSR plánujú 17. septembra 2020 presmerovať vlakovú dopravu na nový úsek z Púchova cez Tunel Diel a most cez Nosickú priehradu. Zanikne zastávka Milochov, vznikne nová zastávka Nosice. Celý úsek Púchov – Považská Bystrica by mal byť hotový do 15. decembra 2021.[12] Tunel Milochov bol prerazený 8. septembra 2020.[5]
Úsek je najdrahším na Slovensku v prepočte na kilometer trate, vychádza na takmer 23 miliónov eur.[5] Cena koncom roka 2020 stúpla na 378,6 milióna eur (bez DPH). Vyčerpala sa teda aj 10% finančná rezerva obvyklá pri podobných projektoch. Hlavným dôvodom zdraženia je výstavba dvoch tunelov na úseku. Hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová to vysvetlila takto: „Najvýznamnejšie príčiny súviseli s geologickými diskontinuitami horninového prostredia v rámci budovania tunelových objektov – tunela Diel a tunela Milochov, ktoré si vyžiadali operatívne riešenia tak, aby boli/mohli byť stavebné objekty prevádzkované a užívané, predovšetkým s ohľadom na ich kvalitatívne a bezpečnostné parametre.“[7] Ján Snopko, autorský a geotechický dozor náročnosť stavby opísal takto: „Okrem novonavrhovaných inžinierskych konštrukcií, ako sú tunely, mosty, nová zastávka Nimnica, je súčasťou ceny aj rekonštrukcia stanice Považská Bystrica a Považská Teplá, ktorá musí byť uskutočnená bez obmedzenia železničnej dopravy.“[7]
Tunel Milochov bol pre jednokoľajnú prevádzku sprevádzkovaný v decembri 2021. Obojsmerne by mal byť sprístupnený v máji 2022. 10. januára 2022 by sa mala začať rekonštrukcia 2. koľaje medzi estakádou a Považskou Bystricou a „zároveň sa bude realizovať oporný múr, trakčné vedenie a zabezpečovacie zariadenie, s predpokladom ukončenia v apríli 2022. Ukončením realizácie tejto etapy bude stavba ukončená.”[13]
Bývalým telesom trate bude nová cesta, ktorá bola v apríli 2021 už vo výstavbe.[14]
Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo)Upraviť
V roku 2014 začala modernizácia trate v traťovom úseku Považská Teplá – Žilina zriaďovacia stanica. Úsek Považská Teplá – Žilina je dlhý 22 702 m (z toho 4 100 m je vedených v novej polohe) a obsahuje 50 613 m nových koľají, 44 kusov výhybiek, 5 nových podchodov pre cestujúcich a verejnosť, 7 nových mostov a 13 113 m protihlukových stien. V rámci vyvolaných investícií bolo postavených tiež 5 cestných nadjazdov. Po rekonštrukcií sa zvýši maximálna rýchlosť na 120 – 160 km/h pre konvenčné vlaky, vlaky s naklápacími súpravami budú môcť jazdiť vďaka európskemu vlakovému zabezpečovaču (ETCS) aj vyššími rýchlosťami. V úseku bolo tiež inštalované nové trakčné vedenie, zabezpečovacie zariadenie a oznamovacie zariadenie. Stavbu realizovalo združenie TEBS (TSS Grade a.s., Elektrizace železníc Praha a.s., Bogl & Krýsl k.s. a Swietelsky Slovakia s.r.o.).[15] Celkové investície do tohto úseku predstavujú 127,8 mil €.[16] Stavba bola dokončená vo februári 2018.[17]
Uzol ŽilinaUpraviť
Modernizácia uzla Žilina by mala byť druhá najväčšia verejná zakázka ŽSR. Predpokladaná suma bola 353,75 mil eur. Víťazom súťaže by malo byť konzorcium firiem Strabag, Eurovia, Subterra a AŽD. V lete 2020 sa čaká na potvrdenie sútaže Úradom pre verejné obstarávanie. Modernizácia by mala trvať 4roky, bude financovaná z eurofondov a zavŕši modernizáciu celej trate Bratislava – Žilina.[9]
ReferencieUpraviť
- ↑ Považská železnica [online]. www.zsr.sk, [cit. 2018-06-08]. Dostupné online.
- ↑ Dvouvládí na železnici končí. Ale velmi pozvolna [online]. Česká televize, 2015-08-01, [cit. 2016-01-25]. Dostupné online.
- ↑ ČUPKA, Dušan, Pavol Beňo Modernizácia železničnej stanice Púchov – energetické napájanie. InfoElektro ŽSR, 2011, čís. 12, s. 10 – 14. Dostupné online [cit. 2016-01-25].
- ↑ a b Železnicu medzi Púchovom a Považskou Teplou budú modernizovať dlhšie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-07-06. Dostupné online [cit. 2019-07-06].
- ↑ a b c d KRAJANOVÁ, Daniela. Prečo je prerazenie železničného tunela pri Váhu mimoriadna udalosť. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-09-08. Dostupné online [cit. 2020-09-08]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Modernizácia trate sa začala [online]. Trenčín: Mesto Trenčín, 29.01.2013, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d KRAJANOVÁ, Daniela. Železničiari prekonali vlastný rekord, na považských tuneloch prečerpali aj rezervu. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-01-05. Dostupné online [cit. 2021-01-05]. ISSN 1339-844X.
- ↑ EK schválila 196,5 milióna eur na modernizáciu železníc pri Trenčíne [online]. Trenčín: TASR, 03.07.2013, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
- ↑ a b KRAJANOVÁ, Daniela. Strabag a Euroviu delí od druhej najväčšej zákazky ŽSR iba kontrola od ÚVO. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-07-28. Dostupné online [cit. 2020-07-28]. ISSN 1339-844X.
- ↑ PHPRS, team. Modernizácia železničnej trate Púchov – Považská Teplá [online]. www.zeleznicne.info, [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
- ↑ SAMEK, Vladimír. Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa [online]. JAGA GROUP s.r.o., [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
- ↑ SITA. Cestujúcich čaká zmena. Železnice presmerujú trať medzi Púchovom a Považskou Bystricou. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-08-14. Dostupné online [cit. 2020-08-17]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Tunelom Milochov sa vlakom previezli prví cestujúci, premávka zatiaľ funguje po jednej koľaji (video). WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2021-12-17. Dostupné online [cit. 2021-12-29].
- ↑ MRÁKAVOVÁ, Dominika. GALÉRIA: Pribudne cesta z Považskej Bystrice do Púchova. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-04-19. Dostupné online [cit. 2021-12-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ MARTIŠ, Jaroslav. Modernizácia železničnej trate Považská Teplá – Žilina [online]. JAGA GROUP s.r.o., [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
- ↑ ŽSR začali s modernizáciou v Dolnom Hričove [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2016-02-07]. Dostupné online.
- ↑ ŽSR slávnostne ukončili výstavbu modernizácie úseku Považská Teplá – Žilina na rýchlosť vlakov do 160 km/hod [online]. Železnice Slovenskej republiky, 2018-02-27, [cit. 2018-02-27]. Dostupné online.
Pozri ajUpraviť
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Bratislava – Žilina
Externé odkazyUpraviť
ZdrojUpraviť
Súradnice: 48°36′53″S 17°49′22″V / 48,614859°S 17,822828°V