Železničná trať Bratislava – Žilina
Železničná trať Bratislava – Žilina, nazývaná tiež Považská železnica[1] a v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120, je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Žilinu. Je súčasťou V. koridoru.
| Bratislava – Žilina | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Číslo trate | 120 |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Dĺžka | 203 km |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 1435 mm |
| Počet koľají | 2 |
| Napájacia sústava | 25 kV 50 Hz |
| v úseku | Bratislava – Bytča (mimo) |
| Napájacia sústava | 3 kV jednosmerná |
| v úseku | Bytča (vrátane) – Žilina |
| Max. rýchlosť | 160/120[pozn 1] |
| Priebeh trate | |
História
upraviť- 27. septembra 1840 – sprevádzkovanie 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku), 1872 trať zatvorená kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu
- 11. decembra 1846 – sprevádzkovanie úseku po Sereď
- 20. augusta 1848 – prvý parný vlak z Viedne
- 1856 – prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice
- 1. mája 1873 – spustenie premávky parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava
- 2. júna 1876 – otvorenie úseku po Nové Mesto nad Váhom
- 1. mája 1878 – dokončenie úseku po Trenčín
- 1. novembra 1883 – sprevádzkovanie úseku do Žiliny. Trať končila na stanici Nová Žilina – terajšej zriaďovacej stanici; s hlavnou stanicou, kde mala zastávku Košicko-bohumínska železnica, bola prepojená až neskôr
- 1905 – 1912 – postupné zdvojkoľajnenie trate od Leopoldova po Žilinu
- 1940 – 1941 – postupné zdvojkoľajnenie trate od Leopoldova po Bratislavu
- 2. októbra 1960 – zahájená elektrická prevádzka medzi Žilinou a Púchovom
- 2. februára 1988 – zahájená elektrická prevádzka medzi Bratislavou a Púchovom (do Leopoldova už v roku 1985)
Trakcia
upraviťZaujímavosťou trate je dvojaká trakcia:
- na úseku Bratislava – Bytča (mimo stanice Bytča) je napájacia sústava ~25 kV 50 Hz (AC – striedavý prúd)
- na úseku Bytča (vrátane stanice Bytča) – Žilina je napájacia sústava =3 kV (DC – jednosmerný prúd)
Styk napájacích sústav bol od februára 1988 do júla 2015 pri železničnej zastávke Dolné Kočkovce, 2,1 km južne od Púchova smerom na Bratislavu. Tento stav zanikol rekonštrukciou trate.
Neskôr sa styk sústav presunul do obvodu železničnej stanice Púchov. Stanica Púchov bola „prepnutá“ na striedavý prúd k 1. augustu 2015. Vznikli tak dva styčné body napájacích sústav: v smere na Horní Lideč na západe a v smere na Žilinu na severe stanice. Rušne striedavej trakcie tak môžu z Bratislavy zachádzať až do Púchova, zároveň sa však skomplikovala prevádzka vlakov v smere (Praha) – Horní Lídeč – Púchov – Žilina, či nákladných vlakov medzi Českom a Slovenskom.
Nadväzujúci úsek v smere do Žiliny mal byť, podľa plánov ŽSR, prepnutý po dokončení rekonštrukcie uzla Žilina.[2] V roku 2024 sa však pristúpilo k ďalšej čiastkovej konverzii napájacej sústavy, a to medzi stanicami Púchov a Bytča (na juhozápad od stanice). Konverzia napájacej sústavy prebehla v dňoch 19. - 26. júna 2024.
Konverzia zvyšného úseku trate Bratislava – Žilina, a to medzi Bytčou a Žilinou, by mala prebehnúť po dokončení rekonštrukcie uzla Žilina. Po ukončení rekonštrukcie budú všetky úseky trate Bratislava – Žilina elektrifikované striedavou sústavou 25 kV 50 Hz.[3]
Stanice na trati
upraviť
|
|
Modernizácia trate
upraviťPrehľad modernizácie úsekov
upraviť| úsek | dĺžka | začiatok výstavby | uvedenie do prevádzky | |
|---|---|---|---|---|
| Bratislava Rača – Trnava | ||||
| Bratislava Rača – Šenkvice (mimo staníc) | 13,4 km | marec 2002 | september 2006 | |
| Šenkvice – Cífer a stanice v úseku Rača – Trnava | 22,4 km | júl 2004 | september 2008 | |
| Cífer – Trnava (mimo staníc) | 5,8 km | marec 2000 | jún 2001 | |
| Trnava – Nové Mesto nad Váhom | ||||
| Trnava (mimo) – Piešťany (mimo) | 33 km | október 2004 | marec 2008 | |
| Piešťany (vrátane) – Nové Mesto nad Váhom (vrátane) | 20 km | marec 2006 | marec 2009 | |
| Nové Mesto nad Váhom – Púchov | ||||
| Nové Mesto nad Váhom (mimo) – Trenčianske Bohuslavice (mimo) | 4,5 km | september 2009 | máj 2013 | |
| Trenčianske Bohuslavice (vrátane) – Zlatovce (mimo) | 12,9 km | september 2009 | máj 2013 | |
| Zlatovce (vrátane) – Trenčianska Teplá (mimo) | 12,2 km | október 2012 | december 2017 | |
| Trenčianska Teplá (vrátane) – Ilava (mimo) | 11,4 km | november 2009 | júl 2014 | |
| Ilava (vrátane) – Beluša (mimo) | 12,2 km | november 2009 | júl 2014 | |
| Beluša (vrátane) – Púchov (vrátane) | 9,7 km | júl 2012 | november 2015 | |
| Púchov – Žilina | ||||
| Púchov (mimo) – Považská Teplá (vrátane) | 15,8 km | september 2016 | december 2021[4] | |
| Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo) | 22,7 km | január 2014 | február 2018 | |
| Uzol Žilina (Zriaďovacia stanica Žilina - ŽST Žilina) | 2,4 km | máj 2021 | Q1 2026 [1] | |
Podrobnosti modernizácie
upraviťNáklady na modernizáciu trate medzi Bratislavou a Žilinou sú približne dve miliardy eur.[5]
Rača – Šenkvice
upraviťÚsek bol dokončený v roku 2006 a cena na jeden kilometer bola 4 milióny eur.[5]
Zlatovce – Trenčianska Teplá
upraviťZačiatok stavebných prác v Trenčíne začal s niekoľkoročným sklzom kvôli prieťahom vo verejnom obstarávaní až vo februári 2013. Kvôli stavbe nového železničného mosta boli asanované rodinné domy v Orechovom. Výstavba mosta trvala tri roky, v meste postavili tiež podchody a podjazdy, premiestnili ulicu Mládežnícku a inžinierske siete.[6] Úsek je jeden z najdrahších, nakoľko náklady na 1 km trate presiahli 20 mil. eur.[7]
Modernizácia traťového úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá (12 km) mala byť pôvodne hotová vo februári 2016, no práce boli ukončené až v októbri 2017. Prvý vlak po novom železničnom moste cez Váh prešiel v máji 2017.
Trenčianska Teplá – Beluša
upraviťV júli 2013 Európska komisia oznámila investíciu 196,5 milióna € z Kohézneho fondu na tento 20,4 km úsek. Celkové náklady boli 392,3 mil. €, projekt bol implementovaný do mája 2015.[8]
Púchov (mimo) – Považská Teplá
upraviť
V jeseni 2016 sa začala najnáročnejšia železničná stavba v histórii ŽSR, ktorou bola prestavba posledného traťového úseku medzi Bratislavou a Žilinou. Do decembra 2021 združenie Nimnica (s členmi Doprastav a.s., TSS Grade a.s., Subterra a.s., Elektrizace železnic Praha a.s.) postavilo za 369,4 mil. € bez DPH z veľkej časti novú trať, ktorá nahradila staršiu, už nevyhovujúcu. Na rozdiel od súčasnej trate, ktorá v oblasti zväčša kopírovala brehy Nosickej priehrady, nová trať za účelom dosiahnutia maximálnej rýchlosti 160 km/h vedie zväčša po umelých stavbách.
Úsek tak má 6 nových mostov a nadjazdov, 4 podchody pre chodcov a 11 priepustov. Štyri priecestia boli zrušené. Úsek bol hotový v decembri 2021.[4] Bola to dovtedy najväčšia zákazka ŽSR[9] a táto modernizácia znížila cestovný čas z Bratislavy do Považskej Bystrice o cca 4 minúty.[7]
Za Železničnou stanicou Púchov sa trať odklonila vľavo, mostom dĺžky 379 m preklenuje Nosický kanál a ďalej pokračuje po ostrove medzi kanálom a Váhom. Ďalej prekonáva mostom rieku Váh a cestu II/507 a tunelom Diel s dĺžkou 1081,7 m rovnomenný vrch. Ďalší most, dlhý 653 m, prechádza ponad Nosickú priehradu a nasleduje Tunel Milochov (1 861 m), za ktorým sa trať dostáva do pôvodnej polohy. Bez zmeny polohy zostala aj železničná stanica Považská Bystrica, zásadnou rekonštrukciou prešlo celé koľajisko. Celkovo sa medzi Púchovom a Považskou Bystricou trať skrátila o 2,7 km.[10] V úseku Považská Bystrica – Považská Teplá sa trať kvôli zväčšeniu smerových oblúkov dostala bližšie k rieke Váh, v dôsledku čoho bolo potrebné vybudovať viaceré oporné múry.
Na riadenie železničnej premávky bolo použité nové staničné zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie na princípe elektronického stavadla s väzbou na vlakový zabezpečovač (ETCS). Pribudlo tiež nové traťové zabezpečovacie zariadenie so systémom automatických hradiel s nadstavbou na kontrolu rýchlostí. Súčasťou stavby bolo aj vybudovanie novej telekomunikačnej techniky a nových systémov prenosu dát mobilnej rádiovej siete, čo umožňuje priame rádiové spojenie dispečera s pohybujúcimi sa vlakmi. Celý úsek realizovanej stavby sa tak ovláda z riadiaceho centra v Púchove.[11]
Na nový úsek z Púchova cez Tunel Diel a most cez Nosickú priehradu bola vlaková doprava presunutá 17. septembra 2020. K tomuto dátumu tak zanikla zastávka Milochov a vznikla nová zastávka Nosice.[12] Tunel Milochov bol prerazený 8. septembra 2020.[5]
Úsek je najdrahším na Slovensku v prepočte na kilometer trate, nakoľko vychádza na takmer 23 miliónov eur.[5] Cena koncom roka 2020 stúpla na 378,6 milióna eur (bez DPH), čím sa vyčerpala aj 10% finančná rezerva, obvyklá pri podobných projektoch. Hlavným dôvodom zdraženia bola výstavba dvoch tunelov na úseku, čo vysvetlila hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová: „Najvýznamnejšie príčiny súviseli s geologickými diskontinuitami horninového prostredia v rámci budovania tunelových objektov – tunela Diel a tunela Milochov, ktoré si vyžiadali operatívne riešenia tak, aby boli/mohli byť stavebné objekty prevádzkované a užívané, predovšetkým s ohľadom na ich kvalitatívne a bezpečnostné parametre.“[7] Ján Snopko, autorský a geotechnický dozor náročnosť stavby opísal takto: „Okrem novonavrhovaných inžinierskych konštrukcií, ako sú tunely, mosty, nová zastávka Nimnica, je súčasťou ceny aj rekonštrukcia stanice Považská Bystrica a Považská Teplá, ktorá musí byť uskutočnená bez obmedzenia železničnej dopravy.“[7]
Tunel Milochov bol pre jednokoľajnú prevádzku sprevádzkovaný v decembri 2021, obojsmerne bol sprístupnený v máji 2022. 10. januára 2022 začala rekonštrukcia 2. koľaje medzi estakádou a Považskou Bystricou a „zároveň sa realizoval oporný múr, trakčné vedenie a zabezpečovacie zariadenie. Tým sa ukončila realizácia celej stavby.”[13] Bývalým telesom trate vedie nová cesta.[14]
Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo)
upraviťV roku 2014 začala modernizácia trate v traťovom úseku Považská Teplá – Žilina, zriaďovacia stanica. Úsek Považská Teplá – Žilina je dlhý 22 702 m (z toho 4 100 m je vedených v novej polohe) a obsahuje 50 613 m nových koľají, 44 kusov výhybiek, 5 nových podchodov pre cestujúcich a verejnosť, 7 nových mostov a 13 113 m protihlukových stien. V rámci vyvolaných investícií bolo postavených tiež 5 cestných nadjazdov. Po rekonštrukcií sa zvýšila maximálna rýchlosť na 120 – 160 km/h pre konvenčné vlaky, vlaky s naklápacími súpravami môžu jazdiť vďaka európskemu vlakovému zabezpečovaču (ETCS) aj vyššími rýchlosťami. V úseku bolo tiež inštalované nové trakčné vedenie, zabezpečovacie zariadenie a oznamovacie zariadenie. Stavbu realizovalo združenie TEBS (TSS Grade a.s., Elektrizace železníc Praha a.s., Bogl & Krýsl k.s. a Swietelsky Slovakia s.r.o.).[15] Celkové investície do tohto úseku predstavujú 127,8 mil €.[16] Stavba bola dokončená vo februári 2018.[17]
Uzol Žilina
upraviťModernizácia uzla Žilina je druhá najväčšia verejná investícia ŽSR. Predpokladaná suma je 353,75 mil eur a stavbu realizuje konzorcium firiem Strabag, Eurovia, Subterra a AŽD. Po potvrdení súťaže Úradom pre verejné obstarávanie sa v roku 2021 začala modernizácia, ktorá by mala trvať do roku 2026. Financovaná je z eurofondov a zavŕši modernizáciu celej trate Bratislava – Žilina.[9]
Galéria
upraviť-
-
-
Nosický most -
Poznámky
upraviť- ↑ 160 km/h pre vozidlá s mobilnou časťou ETCS L1, 120 km/h pre vozidlá bez mobilnej časti ETCS, len s Liniovým VZ
Referencie
upraviť- ↑ Považská železnica [online]. www.zsr.sk, [cit. 2018-06-08]. Dostupné online. Archivované 2018-06-12 z originálu.
- ↑ Dvouvládí na železnici končí. Ale velmi pozvolna [online]. Česká televize, 2015-08-01, [cit. 2016-01-25]. Dostupné online.
- ↑ ČUPKA, Dušan, Pavol Beňo Modernizácia železničnej stanice Púchov – energetické napájanie. InfoElektro ŽSR, 2011, čís. 12, s. 10 – 14. Dostupné online [cit. 2016-01-25]. Archivované 2016-03-28 z originálu.
- ↑ a b Železnicu medzi Púchovom a Považskou Teplou budú modernizovať dlhšie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-07-06. Dostupné online [cit. 2019-07-06].
- ↑ a b c d KRAJANOVÁ, Daniela. Prečo je prerazenie železničného tunela pri Váhu mimoriadna udalosť. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-09-08. Dostupné online [cit. 2020-09-08]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Modernizácia trate sa začala [online]. Trenčín: Mesto Trenčín, 29.01.2013, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d KRAJANOVÁ, Daniela. Železničiari prekonali vlastný rekord, na považských tuneloch prečerpali aj rezervu. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-01-05. Dostupné online [cit. 2021-01-05]. ISSN 1339-844X.
- ↑ EK schválila 196,5 milióna eur na modernizáciu železníc pri Trenčíne [online]. Trenčín: TASR, 03.07.2013, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
- ↑ a b KRAJANOVÁ, Daniela. Strabag a Euroviu delí od druhej najväčšej zákazky ŽSR iba kontrola od ÚVO. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-07-28. Dostupné online [cit. 2020-07-28]. ISSN 1339-844X.
- ↑ PHPRS, team. Modernizácia železničnej trate Púchov – Považská Teplá [online]. www.zeleznicne.info, [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
- ↑ SAMEK, Vladimír. Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa [online]. JAGA GROUP s.r.o., [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
- ↑ SITA. Cestujúcich čaká zmena. Železnice presmerujú trať medzi Púchovom a Považskou Bystricou. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-08-14. Dostupné online [cit. 2020-08-17]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Tunelom Milochov sa vlakom previezli prví cestujúci, premávka zatiaľ funguje po jednej koľaji (video). WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2021-12-17. Dostupné online [cit. 2021-12-29].
- ↑ MRÁKAVOVÁ, Dominika. GALÉRIA: Pribudne cesta z Považskej Bystrice do Púchova. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-04-19. Dostupné online [cit. 2021-12-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ MARTIŠ, Jaroslav. Modernizácia železničnej trate Považská Teplá – Žilina [online]. JAGA GROUP s.r.o., [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
- ↑ ŽSR začali s modernizáciou v Dolnom Hričove [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2016-02-07]. Dostupné online. Archivované 2016-02-18 z originálu.
- ↑ ŽSR slávnostne ukončili výstavbu modernizácie úseku Považská Teplá – Žilina na rýchlosť vlakov do 160 km/hod [online]. Železnice Slovenskej republiky, 2018-02-27, [cit. 2018-02-27]. Dostupné online. Archivované 2018-02-28 z originálu.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Bratislava – Žilina
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviť- História trate Archivované 2013-12-24 na Wayback Machine
- www.vlaky.net
Súradnice: 48°36′53″S 17°49′22″V / 48,614859°S 17,822828°V