Želiezovce
mesto na Slovensku
Želiezovce (maď. Zselíz)[5] sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji v okrese Levice.
| Želiezovce | ||
| maď. Zselíz | ||
| mesto | ||
 Esterháziovský kaštieľ
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | |
| Okres | Levice | |
| Región | Tekov | |
| Vodný tok | Hron | |
| Nadmorská výška | 137 m n. m. | |
| Súradnice | 48°02′55″S 18°39′37″V / 48,048611°S 18,660278°V | |
| Rozloha | 56,52 km² (5 652 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 6 588 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 116,56 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1274 | |
| Primátor | Ondrej Juhász[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 937 01 | |
| ŠÚJ | 502987 | |
| EČV (do r. 2022) | LV | |
| Tel. predvoľba | +421-36 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad SNP 2 937 01 Želiezovce | |
| E-mailová adresa | mesto@zeliezovce.sk | |
| Telefón | 036 / 771 11 22 | |
| Fax | 036 / 771 30 04 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Želiezovce | ||
| Webová stránka: zeliezovce.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Želiezovčan [4]
| ||
Polohopis
upraviťMesto leží vo východnej časti Podunajskej pahorkatiny, na pravom brehu rieky Hron. Prechádza ním cesta I/76 a železničná trať Štúrovo – Levice. Levice sú vzdialené 24 km severne, Štúrovo 33 km južne, Nové Zámky 47 km západne a Šahy 37 km východne.
Ulice
upraviťMierová, Komenského, Sacherova, Úzka, Nová, Schubertova, Petőfiho, Jilemnického, Slnečná, Kossuthova, Poľná, Hurbanova, Sládkovičova, Agátová, Brezová, Lipová, Rozmarínová, Narcisová, Tulipánová, Nezábudková, Poštová, Hronská, Jókaiho, Zlatnícka, SNP, Štúrova, kpt. Nálepku, Ružová, Adyho, Hviezdoslava, Železničná, Potočná, Vrbová, Školská, Jesenského, Tichá, Pionierska, F. Kráľa, Orgovánová, Cintorínska, Letná, Záhradná, Fučíkova, Dózsova, Nábrežná, Mikulská, Krátka, Gorkého, Rákócziho
Vodné toky
upraviťČasti mesta
upraviťŽeliezovce - mesto, Mikula, Svodov, Veľký dvor, Karolína, Rozina, Jarok
Obyvateľstvo
upraviťPodľa sčítania obyvateľov v roku 2021 mali Želiezovce 6 756 občanov.
Národnosť z trvalo bývajúceho obyvateľstva:
- slovenská 3 370 (49,9 %)
- maďarská 2 815 (41,7 %)
- česká 27 (0,4 %)
- čínska 6 (0,1 %)
- rómska 5 (0,1 %)
- ukrajinská 5 (0,1 %)
- nezistená 512 (7,6 %)
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 mali Želiezovce 7 186 občanov.
Národnosť z trvalo bývajúceho obyvateľstva:
- slovenská 3 550 (49,40 %)
- maďarská 3 501 (48,72 %)
- česká 23 (0,32 %)
- rómska 21 (0,29 %)
- ukrajinská 4 (0,06 %)
- iná 2 (0,03 %)
- rusínska 1 (0,01 %)
- nezistená 76 (1,06 %)
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a malou strešnou vežou, z obdobia okolo roku 1332. Neskorogoticky bol upravený v 15. storočí. Neskôr bol upravovaný v roku 1884 a po poškodení počas druhej svetovej vojny v roku 1954, keď postavili kostolnú vežu.[6] V interiéri sa dochovali gotické nástenné maľby z obdobia okolo roku 1390 a kamenná gotická krstiteľnica. Menza oltára je sekundárne umiestnený rímsky sarkofág z 2. storočia. Fasády kostola sú hladké, členené opornými pilermi. Veža s modernistickým tvaroslovím s pravouhlými rezonančnými otvormi a terčíkom je ukončená stanovou strechou.
-
Kostol sv. Jakuba staršieho -
Rímsky sarkofág slúžiaci ako oltár -
Gotické fresky v kostole -
-
- Kaštieľ Eszterháziovcov, jednopodlažná baroková štvorkrídlová stavba s valbovými a manzardovými strechami z roku 1720. Nachádza sa v mestskom parku. Koncom 18. storočia bol klasicisticky upravený. Hlavná fasáda je deväťosová so stredným rizalitom, členená lizénami. Okná sú segmentovo ukončené. Vstup je riešený ako jednoosový portikus s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Interiér je plochostropý.[7]
- Soví zámoček, klasicistický záhradný pavilón v parku kaštieľa, kde sa na chádza pamätná izba F. Schuberta, ktorý tu žil v rokoch 1818 a 1824. Ide o jednopodlažnú stavbu s prevýšeným stredným krídlom s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda pavilónu je členená pilastrami, s motívom sýrskeho oblúka na prvom podlaží.
- Hrobka Eszterháziovcov, neogotická stavba na polygonálnom pôdoryse pôvodne z roku 1790. Prestavaná bola v druhej polovici 19. storočia. Fasády sú členené opornými piliermi s pultovými strechami, okná majú neogotické ostenia.[7] Vstup je riešený ako krytá predsieň s lomeným oblúkom.
-
Esterháziovský kaštieľ -
Kaštieľ na dobovej fotografii -
Soví zámoček, pamätná izba F. Schuberta -
Busta F. Schuberta -
Hrobka Eszterháziovcov
Pomníky
upraviť- Pomník F. Schuberta. Pôvodnú bronzovú bustu zhotovil v roku 1967 sochár Tibor Bártfay. Súčasnú bustu zhotovil Peter Mészáros v roku 2000.
- Pomník M. R. Štefánika
Parky
upraviť- Chránený areál Želiezovský park – anglický park F. Schuberta. Park bol vyhlásený za chránený v roku 1984 a má rozlohu 132 725 m².[8]
- Park vo Svodove
Školstvo
upraviťZákladné školy
upraviť- Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským
Stredné školy - Gymnáziá
upraviť- Gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským
- Gymnázium J. A. Komenského s VJM Želiezovce
Materské školy
upraviť- Materská škola, SNP 9
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským, SNP 9
- Materská škola, SNP 93
- Základná umelecká škola Franza Schuberta
- Spojená škola, Úzka 4, Želiezovce
Šport
upraviťOZ MŠK Želiezovce
Futbalisti OZ MŠK Želiezovce dosiahli najväčšie úspechy, keď sa dostali do III. ligy. Na štadióne MŠK v Želiezovciach sa hrali aj priateľské stretnutia so známymi klubmi ako Ferenváros Budapešť, Spartak Trnava.
Osobnosti mesta
upraviťRodáci
upraviť- Eduard Sacher (* 1843), syn Franza Sachera, tvorcu známej Sacherovej torty, bol zakladateľom a majiteľom viedenského hotela Sacher.
- Augustín Fischer-Colbrie (* 1863 – † 1925), rímskokatolícky duchovný a košický biskup.
- Ivan Csudai (* 1959), výtvarník, hudobník a vysokoškolský pedagóg
- Jaroslav Spišiak (* 1963), bývalý policajný prezident
- Attila Mokos (* 1964), divadelný a filmový herec, svojho času umelecký šéf Jókaiho divadla v Komárne
- Henrietta Dulaiová, výskumníčka a učiteľka oceánografie na Florida State University[9], prvá Slovenka na Antarktíde[10]
- Karla Wursterová (* 1975), slovenská diplomatka a veľvyslankyňa Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Maríne
- Richard Nagy (* 1993), reprezentant Slovenska v plávaní. Účastník MS a ME v plávaní. Držiteľ slovenských rekordov na 400, 800 a 1500 voľný spôsob a 400 polohové preteky.
- Kornél Tóth (*1992), slovenský diplomat, attasé na Konsko-demokratickej ambasáde v Mozambiku.
Pôsobili tu
upraviť- Franz Schubert (* 1797 – † 1828), významný skladateľ, učiteľ hudby u grófa Esterházyho. Žil tu v rokoch 1818 a 1824.
- Timea Majorová (* 1974), majsterka sveta i Európy vo fitnes v roku 1997.
Partnerské mestá
upraviť
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Želiezovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ a b Želiezovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Želiezovský park. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ [1]
- ↑ [2][nefunkčný odkaz]
Externé odkazy
upraviť- Krisztina Ilko: Stredoveké nástenné maľby kostola svätého Jakuba staršieho v Želiezovciach, 2018, o. z. Georgius Bubek, Rožňava, ISBN 978-80-972888-1-5.
- Oficiálna stránka mesta