Ženské práva
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Ženské práva sú ľudské práva žien a dievčat, chápané ako integrálna, nescudziteľná a neoddeliteľná súčasť univerzálnych ľudských práv. [1] Medzi témy súvisiace s ženskými právami zvyčajne patria aj požiadavky na možnosť slobodného rozhodnutia, možnosť pracovať a za primeranú odmenu, vlastnícke práva, možnosť vzdelávať sa, slúžiť v armáde a ďalšie. Napriek tomu, že všetky tieto uvedené práva možno považovať za univerzálne ľudské práva, označenie ženské práva sa používa v prípade, keď sú upierané ženám alebo sa naplnenia týchto práv dožadujú ženy. Aj keď vo vyspelých krajinách majú skoro rovnaké práva ako muži, pre veľa krajín to ešte neplatí.
17. a 18. storočie
upraviťPod vplyvom prebiehajúcich sociálnych zmien si mnohé ženy začali uvedomovať vlastné nerovnoprávne postavenie v spoločnosti. Od koloniálnych čias mali slobodné ženy v mnohom rovnaké práva ako muži, hoci zvyk si vyžadoval, aby sa zavčasu vydali. Po vstupe do manželstva ženy v očiach zákona takpovediac stratili vlastnú identitu. Nemali právo voliť a ich vzdelanie sa v 17. a 18. storočí obmedzovalo zväčša na čítanie, písanie, hudbu, tanec a ručné práce.
Mary Wollstonecraftová, jedna z najdôležitejších spisovateliek v čase osvietenstva napísala v roku 1792 knihu „Obhajoba ženských práv“, v ktorej požadovala rovnoprávnosť žien, hlavne právo dievčat na vzdelanie. Autorka je považovaná za jednu zo zakladateliek v tej dobe vznikajúceho ženského hnutia. Vo Švédsku podobnú úlohu plnila Hedviga Charlotta Nordenflychtová. Súčasne v holandskom Middelburgu v roku 1785 vznikla prvá vedecká spoločnosť pre ženy pomenovaná „Natuurkundig Genootschap der Dames“ (Ženská spoločnosť pre prírodné vedy), ktorá fungovala až do roku 1887.
Štyridsiate roky
upraviťV štyridsiatych rokoch sa sformovala skupina žien, ktorá sa stala základom prvého hnutia za ženské práva. Na čele tejto skupiny stála Elizabeth Cady Stantonová. Roku 1848 Cady Stantonová a Lucretia Mottová, ďalšia bojovníčka za ženské práva, zorganizovali v Seneca Falls v štáte New York prvý zjazd žien v svetovej histórii. Delegátky spísali deklaráciu, v ktorej žiadali rovnosť s mužmi pred zákonom, právo voliť a rovnaké príležitosti na vzdelanie a prácu.
V tom istom roku Ernestine Rosová, pôvodom z Poľska, pomohla v štáte New York presadiť schválenie zákona, ktorý dovoľoval vydatým ženám rozhodovať o svojom majetku. Zákon o majetku vydatých žien ako jeden z prvých svojho druhu v krajine podnietil zákonodarné orgány ďalších štátov, aby prijali podobné zákony.
Národná asociácia za volebné právo žien (NWSA)
upraviťRoku 1869 Rosová spoločne s Elizabeth Cady Stantonovou a ďalšou vedúcou aktivistkou za ženské práva Susan B. Anthonyovou založili Národnú asociáciu za volebné právo žien (NWSA), ktorá presadzovala prijatie ústavného dodatku o volebnom práve žien. Spomínané dve ženy sa stali najhorlivejšími bojovníčkami za práva žien. O ich partnerskom vzťahu sa Cady Stantonová vyjadrila takto: "Ja som kula šípy bleskov a ona ich metala."
Referencie
upraviť- Cincotta, Howard, ed. United States. United States Information Agency. Amerických dejín. Vienna: USIA Regional Program Office
- Táto príručka je publikáciou vlády USA preto je voľne prístupná na verejnej doméne v Spojených štátoch amerických (pozri 17 U.S.C. 105).
- Túto prácu preložila p. Jarmila Cihová. P. Cihová súhlasila s uverejnením materiálov na webovej stránke Wikipedia a s ich archiváciou permissions-sk@wikimedia.org