Žerotín (hrad)
Hrad Žerotín bol šľachtický hrad bergfritového typu, vystavaný na návrší v obci Žerotín (predtým Žirotín) pravdepodobne v 1. polovici 13. storočia Habartom zo Žirotína, spoločne s mestečkom Panenský Týnec (do 16. storočia nazývaným tiež Žirotský Týnec). Dnes je hrad zrútený.
| Žerotín | |
| zrúcanina hradu | |
 Fragmenty oboch palácových nároží
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Kraj | Úsťanský |
| Okres | Louny |
| Obec | Žerotín |
| Štýl | gotika |
| Materiál | opuka |
| Vznik | 1. polovica 13. storočia |
| Zničený | švédskym vojskom 1639 |
| Súčasný majiteľ | Obec Žerotín |
| Pôvodný majiteľ | Ratibor zo Žerotína |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | Žerotín |
| Účel | obrana, správa panstva, rezidencia |
| Rod | Žerotínovci, z Hazmburka, Doupovcovci z Doupova |
| Wikimedia Commons: Žerotín (castle ruin) | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny hradu upraviť
Žerotín patrí k najstarším šľachtickým hradom v Čechách. Po prvýkrát sa v písomných prameňoch objavuje už v roku 1250, kedy sa podľa neho píše šľachtic Ratibor.[1] Vlastislavici, ku ktorým Ratibor patril, získali v roku 1239 Panenský Týnec. Medzi týmito dvoma rokmi bol zrejme v susedstve Týnca postavený hrad Žerotín, podľa ktorého sa rod jeho staviteľov písal až do svojho vymretia v polovici 15. storočia. Žerotín sa ale pôvodne volal Žirotín a rovnako tak rodina mala prídomok "zo Žirotína". Neskoršia literatúra transkripciu mena zmenila na Žerotín a rod na Žerotínov, čím vznikla možná zámena s rovnomenným moravským rodom. Ďalším písomne doloženým majiteľom hradu bol Habart zo Žirotína, ktorý pôsobil v rokoch 1287–1297 ako prísediaci na krajinskom súde.[2] Pravdepodobne on založil kláštor klarisiek v Panenskom Týnci, ktorý potom jeho synovia Plichta zo Žirotína, Jaroslav a Habart roku 1321 nadali nehnuteľným majetkom.[3] Jaroslav a Plichta bojovali na strane rádu nemeckých rytierov v Prusku. Plichta, považovaný v svojej dobe za predného rytiera, padol roku 1322 v bitke pri Mühldorfr. Na začiatku 15. storočia predal Plichta zo Žirotína svoju polovicu hradu Oldřichovi Zajícovi z Hazmburka.[4] V 60. rokoch 15. storočia už vlastnili Hazmburkovci hrad celý. Roku 1467 zomrel posledný člen rodu, Jaroslav zo Žirotína. Na začiatku 16. storočia bol pánom na Žerotíne Čeněk Míčan z Klinštejna, potom Petr Chotek z Vojnína a následne Jindřích Brozanský z Vřesovic. V 80. rokoch 16. storočia ho odkúpili Doupovcovci z Doupova.
Vďaka svojej polohe blízko krajinskej cesty spájajúcej Prahu s nemeckými krajinami a relatívne schodnému prístupu bol hrad, prestavaný v 2. polovici 16. storočia, stále obývaný. Na začiatku 17. storočia tvoril Žerotín jednotné panstvo spolu s Vraným. Za účasť na stavovskom povstaní bol dvor Žerotín s hradom a rovnomennou dedinou skonfiškovaný Vilémovi Vojtěchovi Doupovcovi aj napriek tomu, že počas povstania prišiel o život. Roku 1623 panstvo zakúpil Jan Zdeněk z Mitrovic, ktorý bol manželom Kataríny, sestry Viléma Vojtěcha. Pri vpáde švédskych vojsk roku 1639 bol hrad zničený a spoločne s kláštorom Panenský Týnec vypálený. Od tej doby prestal byť obývaný. Roku 1673, kedy panstvo kupuje Ferdinand Popel z Lobkovic, bol už spustlý a neobývateľný. Roku 1678 predal Ferdinand panstvo Gundakarovi z Ditrichštejna, ktorý ho zlúčil s panstvom budyňským. Hrad bol postupne rozoberaný miestnym obyvateľstvom na stavbu domov. Na vnútornom vale roku 1857 zriadili Ditrichštejnovci sušiareň sliviek a valy s rozvalinami boli vysadené orechmi a čerešňami.[5]
Stavebná podoba hradu upraviť
Stanovisko vybrané pre stavbu hradu poskytuje minimálnu prírodnú ochranu. To bolo treba kompenzovať výrazným vonkajším opevnením. Hrad bol preto obohnaný mohutným, dodnes viditeľným dvojitým valom s priekopami. Kamenná hradba, ktorou bol hrad nepochybne obohnaný, sa nedochovala. Hradné jadro tvorí ovál s rozmermi 30 x 45 metrov. Jeho obytná časť sa skladala z paláca a naproti nemu umiestnenej obrannej veže (bergfritu), ktorá mala zrejme atypický štvorcový pôdorys ś rozmermi 8 x 8 metrov.[6] Z tejto veže sú viditeľné len terénne relikty.
Palác bol obdĺžnikovou stavbou orientovanou severojužne. Zachovali sa z neho dva črepy muriva a pivnica. Severný relikt je vysoký 6,5 metra, hrúbka steny činí 1,8 metra. Vonkajšie severné nárožie je pokryté pôvodnou renesančnou omietkou. Južný relikt má rovnakú výšku ako severný, murivo je o 20 centimetrov užšie. Zvyšky lístočkového sgrafita na omietke sú viditeľné len sporadicky. Palác bol v celej dĺžke podpivničený. Novodobým vchodom z 19. storočia je dnes prístupná jeho stredná a severná časť. Väčšina pivnice je klenutá valenou klenbou z doby úpravy hradu v 16. storočí.
Prístup k hradu upraviť
Do Žerotína vedie modrá a zelená turistická značka. Hrad sa nachádza na severozápadnom okraji obce, jeho areál je obkolesený miestnou komunikáciou. Prístupy do hradu sú dva: z miestnej komunikácie od severu a od východu cez oba valy okolo reliktu bergfritu. Je pravdepodobné, že sa v tomto druhom prípade jedná o pôvodný prístup do hradu.
Galéria upraviť
-
Hrad v roku 1822 na kresbe Josefa Šemberu -
Južné nárožie paláca -
Detail omietky na vonkajšej stene južného nárožia paláca -
Severné nárožie paláca -
Novodobý vchod do pivnice
Referencie upraviť
- ↑ Záruba,František, Hrad Žerotín, Castellologica bohemica 10, 2006, s. 147-156, ISBN 80-86124-66-5
- ↑ Heber, František Alexander, České hrady, zámky a tvrze, sv. 2, severní Čechy, ed. Bukačová, Irena, Argo, Praha 2006, s. 469, ISBN 80-7203-791-9
- ↑ Vlček, Pavel, Sommer, Petr, Foltýn, Dušan, Encyklopedie českých klášterů, Libri, Praha 1997, s. 410, ISBN 80-85983-17-6
- ↑ Sedláček, August, Hrady, zámky a tvrze Království českého. Rakovnicko a Slánsko, díl 8, Praha 1891, s. 222
- ↑ Anděl, Rudolf a kol., Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, sv. 3, severní Čechy, Praha 1984, s. 542.
- ↑ Durdík, Tomáš, Encyklopedie českých hradů, Libri, Praha 1995, s. 335, ISBN 80-901579-8-X.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žerotín (hrad) na českej Wikipédii.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žerotín (hrad)
