Otvoriť hlavné menu

Žerotín (okres Louny)

obec v Česku

Žerotín (starší názov Žirotín[2], nem. Scherotin[3]) je obec nachádzajúca sa na južnom okraji okresu Louny a Ústeckého kraja, kde prostredníctvom svojho územia susedí s okresmi Kladno a Rakovník v Stredočeskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 195 obyvateľov, z toho 92 mužov a 103 žien, pričom priemerný vek v obci bol 43,0 roka (muži 41,9 roka, ženy 44,0 roka). Obec leží v katastrálnom území Žerotín u Panenského Týnce s rozlohou 1119,76 ha[4] a je obsluhovaná cestou III. triedy č. 23735[5]. Je členom Mikroregiónu Perucko.[5]

Žerotín
obec
Žerotín, pohled od severu.JPG
Pohľad na obec od Panenského Týnca
Flag of Žerotín LN CZ.svg
Žerotín CoA LN CZ.svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Úsťanský (CZ042)
Okres (LAU 1) Louny (CZ0424)
Obec s rozš. pôs. Louny
Poverená obec Louny
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 327 m n. m.
Súradnice 50°17′10″S 13°54′49″V / 50,286111°S 13,913611°V / 50.286111; 13.913611
Rozloha 11,2 km² (1 120 ha)
Obyvateľstvo 194 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 17,32 obyv./km²
Starosta Václav Pleticha
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 440 01
Miestne časti 1
Zákl. síd. jednotky 1
Katastrálne územie 1
LAU 2 (obec) CZ0424 543012
Adresa obecného
úradu
Žerotín 95
44001 Louny 1
E-mailová adresa obeczerotin@quick.cz
Poloha obce v Česku
Red pog.svg
Poloha obce v Česku
Wikimedia Commons: Žerotín (Louny District)
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.ouzerotin.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Portal.svg Český portál

DejinyUpraviť

Obec vznikla pravdepodobne už pred tým, než tu asi v polovici 13. storočia vznikol hrad, ktorý prevzal názov obce a podľa ktorého sa začali písať príslušníci slávneho rytierskeho rodu.[6]. Najstaršia správa o vsi pochádza z roku 1250, kedy ako svedok vystupuje Ratibor zo Žirotína.[6] Aj keď o vzniku hradu Žerotína niesu žiadne správy, je možné klásť jeho založenie do doby Habarta zo Žerotína. Ten bol aj zakladateľom mestečka Žirotského Týnca, čo bolo akési odškodnenie za to, že kráľ Přemysl Otakar II. odňal asi Habartovmu otcovi Jánovi Louny, ktoré potom povýšil na mesto.[2]

Tereziánsky kataster z roku 1756 uvádza v obci hostinec, mlyn u sv. Blažeja, kde bol už vtedy liečivý prameň, a kováčsku dielňu, ktorá bola na konci 20. storočia zbúraná. Dnešná podoba kostolíka sv. Blažeja pochádza až z roku 1800. Kaplnka v obci pod hradom je o sto rokov mladšia.[6]

Po kolektivizácii v päťdesiatich rokoch boli na území obce tak ako inde zorané medze a niektoré cesty. Do zaorania poľných alebo bežných ciest mal Žerotín oproti dnešku napojenie v priamom smere na Úherce, Hořešovičky a Samotín.[7]

Cestovný ruch a miestne zaujímavostiUpraviť

Pamiatkovo chránené objekty, zapísané do zoznamu štátnych kultúrnych pamiatok[8][5]:

Ďalšie zaujímavosti:

  • Pseudorománska kaplnka z r. 1900[9]
  • Rybník napájaný lesnými studničkami a priľahlá chatová oblasť
  • Trampská osada Modrá zátoka pri rybníku v bývalej pieskovni
  • Studničky pri rybníku s čerstvou pramenitou vodou
  • Studnička pri dedine s čerstvou pramenitou vodou
  • Les nadväzujúci na prírodný park Džbán s pieskovcovými skalkami
  • U třech zabitých – miesto za rybníkom v lese s pomníčkami, kde v 50. rokoch došlo k dosiaľ neobjasnenej trojnásobnej vražde, obľúbené miesto hubárov a čučoriedkárov
  • Na ladách – miesto s pieskovcovými skalami, kde sa predtým pálili čarodejnice, dnes uzavretý súkromný pozemok
  • Buk v Budlíně – pamätný strom, rastie na mýtine v lesnom porastu pri účelovej komunikácii v lokalite V Budlíně[10]

Zaujímavosti v okolí:

  • Nedostavaný chrám Panny Marie v Panenském Týnci
  • Pustá luka – údolie pozdĺž Samotínského a Zichoveckého potoka na západ od Samotína s prameniskom a chránenými a kriticky ohrozenými rastlinnými druhmi, rastie tu napríklad šašina černastá
    • údolie zahrnuje Národnú prírodnú pamiatku Cikánský dolík (s neďalekou rovnomennou trampskou chatovou oblasťou)
  • Bílichovské údolí – údolie na strmom severovýchodnom svahu pozdĺž Zlonického potoka asi 2 km juhozápadne od Bílichova, Národná prírodná pamiatka, chránené a kriticky ohrozené rastlinné druhy, napríklad kýchavica čierna
  • Lesné rybníky a kúpalisko v Bílichově
  • Kamenný pastýř, menhir blízko obce Klobuky

Turistické trasy: Obcou prechádzajú turistické trasy:[11]

Občerstvenie: Na návsi sa nachádza hospoda, predtým tiež súkromný obchod a cukráreň, ktoré boli po roku 2000 zrušené. V dnešnej hospode býval obchod Jednoty a hospoda bývala v dome č. 84.

  • Hospoda na návsi
  • Občerstvenie pri rybníku (otvorené len v lete)
  • Minimarket v Panenskom Týnci
  • Čerpacia stanica v Panenskom Týnci

Rekreačné objekty

  • Letný detský tábor na juhu obce
  • Chatová oblasť pri rybníku
  • Chatová oblasť na západnom okraji obce pri Pacovskom potoku

Kultúrne dianie V obci je organizované pravidelne v areáli detského tábora stretávanie motorkárov, veteránov a podobné akcie. V lete detský tábor stále ešte navštevujú deti, ale ich počty klesajú. Neďaleko v Panenskom Týnci sa nachádza pôvodne vojenské, dnes súkromné letisko, kde prebiehajú autotuningové stretnutia a známy Open Air Festival. V týneckej sokolovni a bílichovskej hospode prebiehajú rôzne hudobné akcie. V blízkom Zichovci bol v roku 2012 otvorený pivovar s reštauráciou, ubytovaním a športovou halou.

Pri rybníku v bývalej pieskovni prebieha v poslednej dobe tradičné letné stretávanie trampov a prehliadka ich kapiel, tzv. potlach. Táto akciae nadviazala na potlachy hojne v Žerotíne organizované už od päťdesiatych rokov. Posledný ročník (2009) mal medzinárodný presah a oficiálne sa volal 16. československý potlach. Konal sa 4. – 6. septembra 2009. Pre predpokladanú vysokú návštevu tohto ročníka, ktorá sa potvrdila, bolo so súhlasom majiteľa vybudované potlachovište na priestornejšom poli nad rybníkom namiesto klasickej bývalej pieskovne. Domovská žerotínska trempská osada sa volá Modrá zátoka a jej šerif Reďák (Zdeněk Raška).[12] Spolu s ňou 16. československý potlach organizovali ešte osady Bílý Racek (Panenský Týnec, šerif Bidlo), Kamarádi údolí Berounky (šerif Rohlík), Supové (šerif Míra Hort) a Za pecí (šerif Zdeněk Dundr) a ďalších päť osád.[13] Akcie sa zúčastnilo viac ako sto osád a okolo 1 200 ľudí, vypredalo sa 1 000 pripravených odznakov akcie.[14][15]

SDH Žerotín V obci je aktívne združenie dobrovolných hasičov.[16]

Miestne názvy v okolí[3]Upraviť

  • Budlín či Pod strání – najsevernejšia časť obce
  • Budlín – les priliehajúci na Žerotín zo západu
  • V Budlíně – zalesnený komplex na samom juhozápade KÚ Žerotín u Panenského Týnce (kde m. i. stojí známy Buk v Budlíně)
  • Žerotínský potok – potok, ktorý sa tiahne na severe pozdĺž lesa Budlína a pokračuje do Pacova, za tridsaťročnej vojny zaniknutej dediny
  • Pacovský potok – potok vytekajúci z rybníka, ktorý sa vlieva do Žerotínského potoka; meno získal po zaniknutej dedine Pacov
  • Mezi alejemi – pole na západe obce nad rybníkom
  • U rybníka – priestranstvo pri rybníku na západe obce
  • Na průhoně – na juhu obce; aleje za detským táborom, cesta smer Cikánský dolík
  • Na ladech – na juhu obce; miesto s pieskovcovými skalami
  • U černého rybníka – juhovýchodne za obcou; miesto so serpentínami a lesíkom pri ceste do Zichovce
  • Pod silnicí – priestor na sever od ošipárne priliehajúci k Pacovskému potoku
  • Na ostrově – poľností na východ od ošipárne medzi Žerotínským a Pacovským potokom
  • Na velkém kuse – poľností na východ od obce a na juh od Pacovského potoka
  • Na bělce – lesík na východ od obce u Samotínského potoka
  • Ječina alebo Na ječinech – priestor na východ od oblasti U černého rybníka
  • Na celním mlýně – poľností na východ od obce, kde sa vlieva Smolenský potok do Žerotínského
  • Pacov – zaniknutá dedina na východ od Žerotína

Významní rodáciUpraviť

  • Antonín Chlouba[17] (* 1873 – † 1927), maliar
  • Oldřich Šustera[17] (* 1879 – † 1971), prírodovedec a entomológ

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. a b Webová prezentace Žerotín, Informace o obci [online]. OÚ Žerotín, [cit. 2009-03-28]. Dostupné online.
  3. a b Katastrální mapy [online]. Český úřad zeměměřičský a katastrální, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online.
  4. Územně identifikační registr ČR. Územně identifikační registr ČR: Informace o katastrálním území Žerotín u Panenského Týnce [online]. [Cit. 2010-06-23]. Dostupné online.
  5. a b c ÚZEMNÍ PLÁN ŽEROTÍN [online]. Úřad územního plánování Louny, jún 2012, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online.
  6. a b c Žerotín [online]. Mikroregion Perucko, [cit. 2013-02-20]. Dostupné online.
  7. Národní inventarizace kontaminovaných míst: Kontaminovaná místa [webová flash aplikace]. CENIA, [cit. 2011-05-10]. Dostupné online.
  8. Nemovité památky, chráněné [online]. Národní památkový ústav, MonumNet, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  9. 9. Kulturně historické putování Slánskem [online]. Infocentrum Slaný, [cit. 2013-03-02]. Dostupné online.
  10. Buk v Budlíně [online]. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, [cit. 2012-03-11]. Dostupné online.
  11. Pěší turistika [online]. Louny, městské informační středisko, [cit. 2010-04-05]. Dostupné online.
  12. PLACHÝ, Zdeněk. Trampové mají pohotovost, chystá se potlach [online]. Žatecký a lounský deník, 2009-08-31, [cit. 2010-04-06]. Dostupné online.
  13. Turistům, Československý potlach [online]. Panenský Týnec, [cit. 2010-04-06]. Dostupné online.
  14. 2009-09-09, [cit. 2010-04-06]. S. 1. Dostupné online.
  15. 16. Česko - Slovenský potlach v Panenskom Týnci - Žerotín 2009 [online]. Ahoj, ahoj, [cit. 2010-04-06]. Dostupné online.
  16. Okrsek č. 1 - Peruc [online]. SH ČMS - Okresní sdružení hasičů Louny, [cit. 2013-03-02]. Dostupné online.
  17. a b TOŠNEROVÁ, Květa. Obce a samoty našeho okresu - znovu po šesti letech: Žerotín. Svobodný hlas, 2002, roč. 12, čís. 13, s. 5. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť