Žiar (1 408 m n. m.)
Žiar (1 408,0 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad obcou Dolná Lehota, približne 14 km severozápadne od Brezna.[2]
| Žiar | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Brezno |
| Obce | Dolná Lehota, Jasenie |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 408,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°53′43″S 19°30′02″V / 48,8954°S 19,5006°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Dolnej Lehoty
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
PolohaUpraviť
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Dolná Lehota a Jasenie.[4] Najbližšími sídlami sú na juhovýchode situovaná osada Krpáčovo, južným smerom ležia Horná a Dolná Lehota a Jasenie, severozápadne sa nachádza Magurka a Železnô a severovýchodne Demänovská Dolina. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]
OpisUpraviť
Žiar je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha južným smerom cez Skalku (1 980 m n. m.) a Žiarsku hoľu (1 841 m n. m.) z Kotlísk (1 937 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Západným smerom susedí Struhár (1 471 m n. m.) a Ráztocké poľany (1 336 m n. m.), južným Obrštín (1 008 m n. m.) a Strmý vŕštek (809 m n. m.), východným Poľana (1 156 m n. m.), Baba (1 617 m n. m.) a Snožka (1 378 m n. m.) a severným Skalka, Žiarska hoľa, Malý Chabenec (1 840 m n. m.) a Ďurková (1 750 m n. m.).[5] Masív patrí do povodia rieky Hron; zo západných svahov voda odteká potokom Lomnistá cez Jasenský potok, južné odvodňuje Borovský potok a východné oblasti potok Dve vody do Vajskovského potoka. Vrcholovou časťou prechádza značený chodník z Dolnej Lehoty na Kotliská.[2]
VýhľadyUpraviť
Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, ojedinele tiež Štiavnické vrchy, Javorie, Poľanu a Veporské vrchy.[6]
PrístupUpraviť
- po
žltej turistickej značke:
- od juhu z rázc. Strmý vŕštek nad Dolnou Lehotou
- od severu z Kotlísk v hlavnom hrebeni (Cesta hrdinov SNP) cez Skalku[2]
ReferencieUpraviť
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 59.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.