Židovská francúzština

Židovská francúzština (žid. franc.: צרפתית, franc. sarphatique, tsarfatit) je mŕtvy jazyk zo skupiny románskych jazykov používaný Židmi v severnom Francúzsku a v západnom Nemecku v dobe od 11. do 14. storočia. Vznikol na základe starofrancúzštiny a obsahoval mnoho výpožičiek z hebrejčiny. Zapisovaný bol modifikovaným hebrejským písmom.

Židovská francúzština
(צרפתית)
Štátyseverné Francúzsko, západné Nemecko
Počet hovoriacichvyhynutý v 14. storočí
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
* Románske jazyky
** Západorománske jazyky
*** Židovská francúzština
Písmohebrejské
Jazykové kódy
ISO 639-3zrp
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

DejinyUpraviť

Názov tohto jazyka pochádza z hebrejského slova Tzarfat= Francúzsko. Existujú teórie, že židovská francúzština bola predchodcom jazyka jidiš.

Prvými textami v tomto jazyku boli glosy rabínov Rašiho a Mošeho ha-Daršana k Tóre a Talmudu z 11. storočia. Prenasledovanie a vyhnanie francúzskych Židov do Nemecka spôsobili zánik jazyka vo Francúzsku a vznik nových centier písomníctva v tomto jazyku v západonemeckých miestach, ako bol Frankfurt nad Mohanom, Mainz alebo Aachen. Tam sa jazyk používal až do konca 14. storočia, kedy bol nahradený jidišom.

ZnakyUpraviť

Dôležitým znakom židovskej francúzštiny medzi jazykmi židovskej diaspory je zapisovanie samohlások pomocou systému Nikud. Iným charakteristickým znakom je malý počet výpožičiek z hebrejčiny, kvôli čomu niektorí jazykovedci klasifikujú židovskú francúzštinu skôr ako dialekt starofrancúzštiny (zapisovaný iným písmom a s inou ortografiou), než ako iný jazyk.

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Carfatština na českej Wikipédii.