Žilina (okres)

okres v Žilinskom kraji na Slovensku

Okres Žilina je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 815,08 km², žije tu 160 538 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 197 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Žilina.

Žilina
okres
Poloha okresu Žilina v Žilinskom kraji (klikacia mapa)okres Bytčaokres Čadcaokres Dolný Kubínokres Kysucké Nové Mestookres Liptovský Mikulášokres Martinokres Námestovookres Ružomberokokres Turčianske Tepliceokres Tvrdošínokres Žilina
Poloha okresu Žilina v Žilinskom kraji (klikacia mapa)
Poloha okresu Žilina na mape Žilinského kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Rozloha 815,08 km² (81 508 ha) [1]
Obyvateľstvo 160 538 (31. december 2023) [2]
Hustota 196,96 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 041
EČV ZA, ZI, ZL [3]
Kód okresu 511
Členenie -
Mestá 3
Obce 50
Commons: Žilina District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Slovenský portál
Rajecka kotlina z Kozla
Lietavský hrad
Domašínsky meander v Strečnianskej úžine
Tiesňavy v Národnom parku Malá Fatra
Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline

Polohopis

upraviť

Veľkú časť rozlohy okresu zaberá najmä v jeho centrálnej časti Žilinská kotlina, na západe potom Bytčianska kotlina a okrajové časti patria okolitým pohoriam. Časť hraníc okresu vedie po hrebeňoch okolitých pohorí, pričom najvýraznejším je hrebeň Malej Fatry na východe. Juhozápadná časť prechádza Strážovskými a Súľovskými vrchmi, západná a severozápadná hrebeňom Javorníkov a severná Kysuckou vrchovinou. Vo východnej časti žilinského okresu sa na území Krivánskej Fatry nachádza národný park.

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Vodstvo

upraviť

Z východu na západ preteká rieka Váh, ktorá postupne priberá vo Varíne pravostrannú Varínku, v Budatíne Kysucu a v Strážove Rajčianku. Na Váhu sa nachádza Vodné dielo Žilina a Vodná nádrž Hričov, menšie vodné plochy sa nachádzajú pri Šuji (Čierňanský rybník) a pri Rosine (odkalovacia nádrž). Vodné toky, ktoré všetky patria do povodia Váhu, majú snehovo-dažďový vodný režim s najvyššími prietokmi na jar počas topenia snehu a počas letných a jesenných búrok.

Doprava

upraviť

Poloha okresu s ekonomicky významným krajským mestom a prirodzené tranzitné koridory vytvorili predpoklad pre budovanie železničných tratí i cestných komunikácii. V Žiline sa stretávajú železničné trate od Košíc (od východu), Ostravy (zo severu), Bratislavy (od západu) a Rajca (od juhu). Cestné koridory vedú po medzinárodných cestách E50 (smer od Trenčína na Košice), E75 (smer od Ostravy na Bratislavu) a E442 (smer od Olomouca), ktoré budú po dokončení diaľnice D1 (E50 a E442) a D3 (E75) na tieto presmerované. V súčasnosti vedie hlavný dopravný prúd po ceste I/61 od Bytče na cestu I/18 do Vrútok, po ceste I/11 od Čadce a I/64 od Prievidze, no významná časť dopravy prechádza aj po ceste II/507 na Bytču, II/583 na Terchovú a II/517 na Považskú Bystricu.[4] Po dokončení časti D3 s tunelom Považský Chlmec táto prevzala časť severo-južného tranzitu, ktorý obchádza mesto Žilina.

Kultúra v okolí Žiliny

upraviť

Okolie Žiliny sa z etnografického hľadiska javí ako mozaika väčších alebo menších svojráznych podoblastí, ktoré možno všeobecnejšie začleniť do stredoslovenskej národopisnej oblasti. Na diferenciáciu ľudovej kultúry tu mali vplyv predovšetkým hospodárske, spoločenské, geografické podmienky a svoju úlohu zohrala aj príslušnosť k jednotlivým feudálnym panstvám (starohradské-varínske, strečnianske, budatínske, lietavské, hričovské a považské).[5] Hoci sa utvárajú podmienky pre jazykové, kultúrne i hospodárske zjednotenie, nárečová a kultúrna svojráznosť niektorých oblastí sa zachovala dodnes.

Okolie Žiliny môžeme z národopisného hľadiska rozdeliť zhruba na tieto časti:

 
Čičmanskí chlapi v kroji

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia.[6] Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná a Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícka forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska a v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.

Hlavné zamestnanie – poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat nestačilo pokryť životné potreby a ľudia boli nútení hľadať vedľajšie možnosti zárobku. Muži horských dedín sa zaoberali ťažbou, transportom a spracovávaním dreva. Boli to drevorubači, píliari, šindliari, furmani, pltníci a výrobcovia dreveného riadu a náradia. Doplnkovým zamestnaním Čičmancov bolo sklenárstvo, papučiarstvo a podomové obchodníctvo. Známym zamestnaním mužov z Veľkého Rovného, Kolárovíc, Kotešovej a Dlhého Poľa bolo drotárstvo. Podnetom k jeho rozšíreniu bola existencia výroby drôtu v blízkom Sliezsku. Drotári z okolia Bytče a z Kysúc mali dielne vo viacerých krajinách Európy a Ameriky. Začiatkom 20. storočia a najmä po prvej svetovej vojne pod vplyvom zmenených hospodársko-spoločenských podmienok drotárstvo postupne zaniká.[7] Starí majstri zanechali remeslo, niektorí ho nahradili výrobou a opravou plechového riadu, iní prešli na podomový obchod s galantériou.

V súčasnom období prudkého vývoja a socializácie dediny, obyvatelia našli dobré zamestnanie v podnikoch, továrňach a závodoch severozápadného Slovenska.

Ľudový odev okolia Žiliny patrí v porovnaní s južnými krajmi Slovenska k najjednoduchším. Základným materiálom odevu tu dlho ostalo ľanové plátno, súkno, koža a kožušina. V niektorých drotárskych obciach, napríklad vo Veľkom Rovnom, Kolároviciach a Dlhom Poli, boli domácky vyrábané materiály už v druhej polovici 19. storočia nahradené továrenskými textíliami. Sviatočné sukne sa šili z jemného bieleho plátna, kabátiky a živôtky z hodvábu a listeru. Drotári zamenili tradičný odev odevom mestským v súvislosti so svojím zamestnaním o niekoľko desaťročí skôr ako muži obcí pastiersko-roľníckych.[8]

 
Ukážka tkania plátna na tradičných drevených krosnách.

Do sviatočného ženského odevu Rajeckej doliny prenikla v 19. storočí modrotlač. K bielym ľanovým sukniam a rukávcom sa nosili zástery s veľkým kvetinovým modrotlačovým vzorom. Inde v okolí Žiliny to boli drobnovzorové modrotlačové sukne s našitým živôtikom, tzv. šorce. Základnými súčiastkami mužského ľudového odevu boli súkenné nohavice, košeľa, opasok, vlnené pančuchy, krpce a klobúk. Muži z Terchovskej doliny mali vo sviatok tento odev obohatený čiernou vlnenou vestou, tzv. kabátom s červenými alebo zelenými výložkami a radmi kovových gombíkov.

Odev obyvateľov väčšiny obcí okolia Žiliny nebol vyšívaný. Iba v Rajeckej doline má výšivka starú tradíciu. Boli ňou okrášlené sviatočné rukávce, čepce žien a košele mužov. Najbohatšie vyšívaný odev je čičmiansky kroj. Pozoruhodné sú riasené sukne, rukávce a najmä sviatočné, pôvodne svadobné zástery s vložkou plochej výšivky a dvojitého výrezu, tzv. žilinskej roboty. Čičmiansky odev si doteraz zachoval bielu farebnosť plátna a súkna a viaceré zaujímavé, starodávne prvky, napríklad spôsob úpravy a pokrytia dvojrohého účesu, zavinutie hlavy do jednoduchého pása plátna, tzv. podvíky, dvojzásterový odev na všedný deň a opásanie drieku do červeného vlneného pása, pleteného domácky na krosienkach. Mužský odev pozostával z bohato vyšívanej košele, súkenných nohavíc, opaska, vlnených pančúch, krpcov a klobúka.

Kým čičmianski muži, sklenári, papučiari, podomoví obchodníci a sezónni poľnohospodári robotníci prestávali nosiť tradičný odev už koncom 19. storočia, ženy ho všeobecne nosili takmer do polovice 20. storočia.[8] V súčasnosti si kroje odievajú len niektoré staršie ženy, ktorých je ale už málo. Ostatní občania si ich spontánne obliekajú pri slávnostných príležitostiach, predovšetkým pri folklórnych slávnostiach.

Zoznam obcí

upraviť
Obec Typ Rozloha
(km²)
Počet obyvateľov
(31. 12. 2023)[9]
Hustota zaľudnenia
(obyv./km²)
Prvá pís.
zmienka
Belá obec 000000000000038.610000000038,61 000000000003292.00000000003 292 000000000000085.260000000085,26 1378
Bitarová obec 000000000000003.64000000003,64 000000000000885.0000000000885 000000000000243.1300000000243,13 1393
Brezany obec 000000000000003.66000000003,66 000000000000705.0000000000705 000000000000192.6200000000192,62 1393
Čičmany obec 000000000000025.610000000025,61 000000000000121.0000000000121 000000000000004.72000000004,72 1200
Divina obec 000000000000021.880000000021,88 000000000002460.00000000002 460 000000000000112.4300000000112,43 1325
Divinka obec 000000000000005.17000000005,17 000000000001013.00000000001 013 000000000000195.9400000000195,94 1393
Dlhé Pole obec 000000000000041.030000000041,03 000000000001921.00000000001 921 000000000000046.820000000046,82 1320
Dolná Tižina obec 000000000000013.120000000013,12 000000000001508.00000000001 508 000000000000114.9400000000114,94 1439
Dolný Hričov obec 000000000000012.450000000012,45 000000000001673.00000000001 673 000000000000134.3800000000134,38 1208
Ďurčiná obec 000000000000012.500000000012,5 000000000001086.00000000001 086 000000000000086.880000000086,88 1393
Fačkov obec 000000000000037.520000000037,52 000000000000670.0000000000670 000000000000017.860000000017,86 1351
Gbeľany obec 000000000000007.13000000007,13 000000000001567.00000000001 567 000000000000219.7800000000219,78 1362
Horný Hričov obec 000000000000005.78000000005,78 000000000000874.0000000000874 000000000000151.2100000000151,21 1208
Hôrky obec 000000000000002.32000000002,32 000000000001011.00000000001 011 000000000000435.7800000000435,78 1393
Hričovské Podhradie obec 000000000000002.04000000002,04 000000000000343.0000000000343 000000000000168.1400000000168,14 1265
Jasenové obec 000000000000006.27000000006,27 000000000000603.0000000000603 000000000000096.170000000096,17 1407
Kamenná Poruba obec 000000000000014.180000000014,18 000000000001860.00000000001 860 000000000000131.1700000000131,17 1365
Kľače obec 000000000000002.07000000002,07 000000000000425.0000000000425 000000000000205.3100000000205,31 1511
Konská obec 000000000000005.31000000005,31 000000000001679.00000000001 679 000000000000316.2000000000316,2 1350
Kotrčiná Lúčka obec 000000000000004.15000000004,15 000000000000676.0000000000676 000000000000162.8900000000162,89 1439
Krasňany obec 000000000000015.180000000015,18 000000000001660.00000000001 660 000000000000109.3500000000109,35 1354
Kunerad obec 000000000000022.940000000022,94 000000000001105.00000000001 105 000000000000048.170000000048,17 1488
Lietava obec 000000000000010.010000000010,01 000000000001712.00000000001 712 000000000000171.0300000000171,03 1300
Lietavská Lúčka obec 000000000000006.50000000006,5 000000000001874.00000000001 874 000000000000288.3100000000288,31 1393
Lietavská Svinná-Babkov obec 000000000000018.300000000018,3 000000000001717.00000000001 717 000000000000093.830000000093,83 1393
Lutiše obec 000000000000020.080000000020,08 000000000000757.0000000000757 000000000000037.700000000037,7 1662
Lysica obec 000000000000015.530000000015,53 000000000000893.0000000000893 000000000000057.500000000057,5 1475
Malá Čierna obec 000000000000004.26000000004,26 000000000000322.0000000000322 000000000000075.590000000075,59 1471
Mojš obec 000000000000002.59000000002,59 000000000001450.00000000001 450 000000000000559.8500000000559,85 1270
Nededza obec 000000000000006.31000000006,31 000000000001075.00000000001 075 000000000000170.3600000000170,36 1384
Nezbudská Lúčka obec 000000000000008.21000000008,21 000000000000392.0000000000392 000000000000047.750000000047,75 1439
Ovčiarsko obec 000000000000004.89000000004,89 000000000000735.0000000000735 000000000000150.3100000000150,31 1289
Paština Závada obec 000000000000007.33000000007,33 000000000000259.0000000000259 000000000000035.330000000035,33 1402
Podhorie obec 000000000000006.42000000006,42 000000000001060.00000000001 060 000000000000165.1100000000165,11 1393
Porúbka obec 000000000000003.45000000003,45 000000000000529.0000000000529 000000000000153.3300000000153,33 1362
Rajec mesto 000000000000031.460000000031,46 000000000005777.00000000005 777 000000000000183.6300000000183,63 1193
Rajecká Lesná obec 000000000000039.260000000039,26 000000000001212.00000000001 212 000000000000030.870000000030,87 1413
Rajecké Teplice mesto 000000000000011.850000000011,85 000000000002847.00000000002 847 000000000000240.2500000000240,25 1376
Rosina obec 000000000000007.32000000007,32 000000000003382.00000000003 382 000000000000462.0200000000462,02 1341
Stráňavy obec 000000000000010.870000000010,87 000000000001901.00000000001 901 000000000000174.8900000000174,89 1357
Stránske obec 000000000000018.750000000018,75 000000000000946.0000000000946 000000000000050.450000000050,45 1368
Stráža obec 000000000000003.17000000003,17 000000000000688.0000000000688 000000000000217.0300000000217,03 1439
Strečno obec 000000000000013.180000000013,18 000000000002589.00000000002 589 000000000000196.4300000000196,43 1321
Svederník obec 000000000000011.560000000011,56 000000000001702.00000000001 702 000000000000147.2300000000147,23 1321
Šuja obec 000000000000002.42000000002,42 000000000000318.0000000000318 000000000000131.4000000000131,4 1393
Teplička nad Váhom obec 000000000000010.880000000010,88 000000000004406.00000000004 406 000000000000404.9600000000404,96 1267
Terchová obec 000000000000084.540000000084,54 000000000003955.00000000003 955 000000000000046.780000000046,78 1580
Turie obec 000000000000027.200000000027,2 000000000002117.00000000002 117 000000000000077.830000000077,83 1386
Varín obec 000000000000019.090000000019,09 000000000003886.00000000003 886 000000000000203.5600000000203,56 1223
Veľká Čierna obec 000000000000004.82000000004,82 000000000000373.0000000000373 000000000000077.390000000077,39 1361
Višňové obec 000000000000015.170000000015,17 000000000003010.00000000003 010 000000000000198.4200000000198,42 1393
Zbyňov obec 000000000000007.05000000007,05 000000000000883.0000000000883 000000000000125.2500000000125,25 1407
Žilina mesto 000000000000080.030000000080,03 000000000080634.000000000080 634 000000000001007.55000000001 007,55 1208

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
  4. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 34.
  5. J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 31
  6. Tabuľka - Žilina (okres)
  7. J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 32
  8. a b J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 33
  9. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť