Živočíšna bunka
Živočíšna bunka je bunka živočíchov (vrátane ľudí), a to v užšom zmysle len bunka mnohobunkových živočíchov[1] a v širšom zmysle aj bunka prvokov (čiže jednobunkových živočíchov)[2].
1. Jadierko
2. Jadro
3. Ribozóm (malé bodky)
4. Vezikula
5. Drsné endoplazmatické retikulum
6. Golgiho aparát
7. Cytoskelet
8. Hladké endoplazmatické retikulum
9. Mitochondria
10. Vakuola
11. Cytosól (spolu s ostatnými organelami tvorí cytoplazmu)
12. Lyzozóm
13. Centrozóm spolu s centriolami
Je to elementárna a najmenšia jednotka živočíšneho organizmu, schopná základných životných funkcií: metabolizmu, rastu, rozmnožovania a dráždivosti.[3] Je to druh eukaryotickej bunky. Od ostatných eukaryotických buniek, napríklad od rastlinných buniek, sa odlišuje absenciou bunkovej steny a chloroplastu a menšími vakuolami.
Jej optimálne členenie umožňuje, aby všetky procesy prebiehajúce v nej boli čo najrýchlejšie. Cez bunkovú membránu sa dovnútra dostávajú jednoduché chemické látky tvorené vodíkom, kyslíkom, uhlíkom a dusíkom. Tam sa premieňajú na zložitejšie organické zlúčeniny, napr. bielkoviny a cukry. Bielkoviny sa potom používajú na stavbu telesnej hmoty bunky a cukry bunke dodávajú energiu. Vznik organických zlúčenín je riadený deoxyribonukleovou kyselinou (DNA). Tá je organizovaná v chromozómoch vo vnútri jadra, ktoré riadi všetky procesy v bunke. V DNA sú zapísané informácie, ktoré umožňujú vytváranie iných zložitých látok. Ďalšou dôležitou vlastnosťou DNA je jej schopnosť reprodukovať samu seba. To je podstatou života. Umožňuje jednobunkovému organizmu rásť a rozmnožovať sa.
Zdroje upraviť
- ↑ živočíšna bunka. In:Malá encyklopédia biológie 1975, S. 553
- ↑ LENOCHOVÁ, Mária; NEČAS, Oldřich; DVOŘÁK, František; VILČEK, František; BOHÁČ, Ivan. Biológia pre 1. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 211 s. ISBN 80-08-02318-X. S. 126.
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. (Text je prevzatý z Malej enc. biológie 1975)