Žofia Nasavská alebo Žofia Nassavská (rodená Sophia Wilhelmine Marianne Henriette von Nassau) (* 9. júl 1836, zámok Biebrich pri Wiesbadene, Nemecko – † 30. december 1913, Štokholm, Švédsko) bola ako manželka Oskara II. švédska a nórska kráľovná.

Žofia Nasavská
švédska a nórska kráľovná
švédska a nórska kráľovná
Narodenie9. júl 1836
zámok Biebrich pri Wiesbadene, Nemecko
Úmrtie30. december 1913 (77 rokov)
Štokholm, Švédsko
PodpisŽofia Nasavská, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Žofia Nasavská

Životopis

upraviť

Pôvod a mladosť

upraviť

Narodila sa ako najmladšia, dvanáste dieťa vojvodu Viliama Nasavského z jeho druhého manželstva s Paulinou von Württemberg. Jej otec zomrel v roku 1839, keď jej boli tri roky a vojvodom nasavským sa stal jeho najstarší syn Adolf, o devätnásť rokov starší ako Žofia.

V jej detstve a mladosti sa jej dostalo svedomitej výchovy a vzdelania prostredníctvom starostlivo vybraných profesorov. Vynikala predovšetkým v štúdiu histórie, jazykov a v hre na piano.

Po smrti svojej matky v roku 1856 sa Žofia presťahovala do sídla svojej najstaršej sestry, princeznej Márie Vilemíny, vojvodkyne Wied. Na zámku Monrepos neďaleko Neuwiedu sa Žofia zoznámila s Oskarom, vojvodom z Östergötlandu, druhým synom švédskeho kráľa Oskara I. Po troch mesiacoch, 25. septembra, vojvoda požiadal o Žofiinu ruku.

Manželstvo a potomkovia

upraviť

Svadba sa uskutočnila na zámku Biebrich 6. júla roku 1857. Dva týždne potom novomanželia odcestovali do Švédska, kde Žofia dostala titul vojvodkyne z Östergötlandu. V čase Žofiinho príchodu na švédsky kráľovský dvor bola kráľovská rodina v ťažkej situácii: kráľ Oskar I. bol veľmi vážne chorý a regentom bol korunný princ Karol. Žofia bola priateľkou jeho manželky Lujzy Oranžsko-nasavskej a bola jej oporou pri úmrtí jej jediného syna v roku 1854 a nemožnosti mať ďalšie deti.

Skutočnosť, že Karol XV. nemal mužského dediča, znamenala, že Oskar a Žofia, teda aj ich potomkovia, sa stali najbližšími osobami v následníctve švédskeho trónu.

16. júna roku 1858 sa narodil Žofiin prvý syn. Celkom z manželstva Žofie a Oskara II. vzišli štyria potomkovia, všetci synovia:

Žofia si získala popularitu, keď sa rozhodla nechať vzdelávať svojich synov v súkromnej škole spoločne s deťmi radových občanov. Predtým boli princovia vzdelávaní v paláci oddelene.

18. septembra roku 1872 zomrel kráľ Karol XV. a Oskar sa stal novým kráľom Švédska a Nórska. Žofia bola korunovaná spolu s ním 12. mája roku 1873.

Žofia sa odsťahovala zo Štokholmu pred zvesťami o Oskarovej nevere. Vojvodkyňa bola nepevného zdravia, ktoré sa s pribúdajúcimi rokmi zhoršovalo. Trpela anémiou, stálymi mi, ochorením kostí a ciev. Bola rovnako operovaná pre rakovinu; zákrok síce potlačil pôvodnú chorobu, spôsobil však, že Žofia mala problémy s chôdzou, takže sa musela pohybovať na kolieskovom kresle. Takmer invalidná Žofia trávila čas intenzívnym čítaním.

Každé leto kráľovná navštevovala Nórsko. Jej letná rezidencia v tejto krajine sa nachádzala neďaleko mesta Kongsvinger.

Žofia nebola naklonená výberu Viktórie Bádenskej ako nevesty pre korunného princa Gustava a ich vzťahy po svadbe v roku 1907 a príchode Viktórie na švédsky kráľovský dvor nikdy neboli dobré.

 
Nemocnica Sophiahemmet.

Odkaz a smrť

upraviť

Kráľovná bola silno ovplyvnená činnosťou Florence Nightingalovej. Potom, čo navštívila radu nemocníc v Londýne, pojala plán založiť školu pre ošetrovateľky vo Švédsku. 1. januára roku 1884 vznikol s jej prispením domov pre ošetrovateľky a spoločne so svojim manželom založila 14. decembra roku 1887 novú nemocnicu, Sophiahemmet, ktorá fungovala tiež ako škola pre ošetrovateľky.

Po smrti Oskara II. v roku 1907 sa Žofia stiahla z verejného života. Jej posledné verejné vystúpenie bolo 3. decembra roku 1913, kedy sa zúčastnila promócie svojej vnučky v Sophiahemmete. Necelý mesiac potom, 30. decembra toho istého roku v Štokholme zomrela.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žofie Nassavská na českej Wikipédii.