Župa (Česko-Slovensko)
Po vzniku Česko-Slovenska 28. októbra 1918 zostalo uhorské župné usporiadanie na Slovensku zachované, aj keď samotné župné úrady existovali so značne zmenenými právomocami.
Provizórium (1918 – 1922)
upraviťPo vzniku Česko-Slovenska župy na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zostali v nezmenenom tvare a z veľkej časti s nezmenenými hranicami. Výnimku tvorili časti žúp na južnom Slovensku – Rábska, Ostrihomská a Komárňanská – ktoré boli zlúčené do Komárňanskej župy, pretože z veľkej časti ležali v Maďarsku a Užská župa na východe Slovenska, ktorej slovenská časť bola roku 1919, po vytýčení hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou, spojená so Zemplínskou župou (zvyšok Užskej župy sa stal súčasťou Podkarpatskej Rusi). V súvislosti s hraničným sporom s Poľskom došlo roku 1920 aj k menším úpravám hraníc Oravy (väčšina okresu Trstená pripadla Poľsku) a Spiša (západná časť okresu Spišská Stará Ves).
Župné usporiadanie však bolo v novovzniknutom Česko-Slovensku len dočasným riešením. Župy mali značne potlačené samosprávne funkcie a všetka moc bola sústredená do rúk vládou menovaného župana.
Na Slovensku v tomto období existovalo 16 žúp
upraviť- Bratislavská
- Nitrianska
- Trenčianska
- Komárňanská
- Tekovská
- Turčianska
- Oravská
- Liptovská
- Zvolenská
- Hontianska
- Novohradská
- Gemersko-malohontská
- Spišská
- Abovsko-turnianska
- Šarišská
- Zemplínska
Správa
upraviťŽupy podliehali Ministerstvu vnútra ČSR v Prahe. Župan, ako štátny úradník, mal právo rozpustiť obecné orgány a vymenovať nové. Do roku 1923 vykonávali správu na Slovensku aj (slúžnovské) okresy a mestá. Na Slovensku bolo 94 okresov a 4 municipálne (samosprávne) mestá (Banská Štiavnica-Banská Belá, Bratislava, Komárno a Košice) a 30 miest so zriadeným magistrátom. Na čele okresu stál slúžny. Municipálne mestá nepatrili pod správu župy, ale tvorili samosprávne jednotky.
Župy (1923 – 1928)
upraviťRozdelenie územia Slovenska bolo 1. januára 1923 podľa zákona 126/1920 Sb. opäť zreorganizované, pôvodné župy zanikli a vzniklo šesť nových žúp, neoficiálne nazývaných veľžupy. Pôvodne boli veľžupy naplánované pre celé územie Česko-Slovenska, v českých zemiach malo pôsobiť 15 (neskôr 14) žúp, pre ktoré bolo rezervovaných prvých 14 radových čísel, na Slovensku malo pokračovať župné členenie od čísla 15. V českých zemiach nakoniec župné členenie nebolo uvedené do platnosti.
Administratívne členenie
upraviťV Čechách
upraviť- Župa I. (Pražská)
- Župa II. (Pardubická)
- Župa III. (Královohradecká)
- Župa IV. (Mladoboleslavská)
- Župa V. (Českolipská)
- Župa VI. (Lounská)
- Župa VII. (Karlovarská)
- Župa VIII. (Plzenská)
- Župa IX. (Českobudejovická)
Na Morave a Sliezsku
upraviť- Župa X. (Jihlavská)
- Župa XI. (Brnianska)
- Župa XII. (Olomoucká)
- Župa XIII. (Uherskohradišťská)
- Župa XIV. (Moravskoostravská)
- Župa XXI. (Tešínska) – ešte počas roku 1920 zrušená a Českotešínsko pripojené k Moravskoostravskej župe.
Na Slovensku
upraviť- Župa XV. (Bratislavská)
- Župa XVI. (Nitrianska)
- Župa XVII. (Považská)
- Župa XVIII. (Pohronská / Zvolenská)
- Župa XIX. (Podtatranská)
- Župa XX. (Košická)
Správa
upraviťPo roku 1923 došlo k poštátneniu samosprávy, župy boli rozdelené na 79 (neskôr 77) okresov. Volená samospráva ostala len v Bratislave a Košiciach, právo veta však mal vládou menovaný notár. Vznikla okresná správa, volené funkcie ako mešťanosta, vrchný notár či sudca prestali existovať. Okresy však mali vlastné rozpočty, zložené z príspevkov od žúp a daní vybratých od občanov. Voči obciam mali okresy hospodársku, pomocnú a poradnú pôsobnosť.[1]
Zánik
upraviťŽupné usporiadanie Slovenska bolo definitívne zrušené 1. júla 1928, kedy vstúpilo do platnosti tzv. krajinské zriadenie Česko-Slovenska.
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktuálne znenie [online]. ASPI, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online.