Župa (Česko-Slovensko)

Po vzniku Česko-Slovenska 28. októbra 1918 zostalo uhorské župné usporiadanie na Slovensku zachované, aj keď samotné župné úrady existovali so značne zmenenými právomocami.

Provizórium (1918 – 1922)

Po vzniku Česko-Slovenska župy na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zostali v nezmenenom tvare a z veľkej časti s nezmenenými hranicami. Výnimku tvorili časti žúp na južnom Slovensku – Rábska, Ostrihomská a Komárňanská – ktoré boli zlúčené do Komárňanskej župy, pretože z veľkej časti ležali v Maďarsku a Užská župa na východe Slovenska, ktorej slovenská časť bola roku 1919, po vytýčení hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou, spojená so Zemplínskou župou (zvyšok Užskej župy sa stal súčasťou Podkarpatskej Rusi). V súvislosti s hraničným sporom s Poľskom došlo roku 1920 aj k menším úpravám hraníc Oravy (väčšina okresu Trstená pripadla Poľsku) a Spiša (západná časť okresu Spišská Stará Ves).

Župné usporiadanie však bolo v novovzniknutom Česko-Slovensku len dočasným riešením. Župy mali značne potlačené samosprávne funkcie a všetka moc bola sústredená do rúk vládou menovaného župana.

Na Slovensku v tomto období existovalo 16 žúp:

• Bratislavská
• Nitrianska
• Trenčianska
• Komárňanská
• Tekovská
• Turčianska
• Oravská
• Liptovská
• Zvolenská
• Hontianska
• Novohradská
• Gemersko-malohontská
• Spišská
• Abovsko-turnianska
• Šarišská
• Zemplínska

Správa

Župy podliehali Ministerstvu vnútra ČSR v Prahe. Župan, ako štátny úradník, mal právo rozpustiť obecné orgány a vymenovať nové. Do roku 1923 vykonávali správu na Slovensku aj (slúžnovské) okresy a mestá. Na Slovensku bolo 94 okresov a 4 municipálne (samosprávne) mestá (Banská Štiavnica-Banská Belá, Bratislava, Komárno a Košice) a 30 miest so zriadeným magistrátom. Na čele okresu stál slúžny. Municipálne mestá nepatrili pod správu župy, ale tvorili samosprávne jednotky.

Župy (1923 – 1928)

Rozdelenie územia Slovenska bolo 1. januára 1923 podľa zákona 126/1920 Sb. opäť zreorganizované, pôvodné župy zanikli a vzniklo šesť nových žúp, neoficiálne nazývaných veľžupy. Pôvodne boli veľžupy naplánované pre celé územie Česko-Slovenska, v českých zemiach malo pôsobiť 15 (neskôr 14) žúp, pre ktoré bolo rezervovaných prvých 14 radových čísel, na Slovensku malo pokračovať župné členenie od čísla 15. V českých zemiach nakoniec župné členenie nebolo uvedené do platnosti.

Administratívne členenie

V Čechách:

• Župa I. (Pražská)
• Župa II. (Pardubická)
• Župa III. (Královohradecká)
• Župa IV. (Mladoboleslavská)
• Župa V. (Českolipská)
• Župa VI. (Lounská)
• Župa VII. (Karlovarská)
• Župa VIII. (Plzenská)
• Župa IX. (Českobudejovická)

Na Morave a Sliezku:

• Župa X. (Jihlavská)
• Župa XI. (Brnianska)
• Župa XII. (Olomoucká)
• Župa XIII. (Uherskohradišťská)
• Župa XIV. (Moravskoostravská)
• Župa XXI. (Tešínska) – ešte počas roku 1920 zrušená a pripojená k moravskoostravskej župe.

Na Slovensku:

• Župa XV. (Bratislavská)
• Župa XVI. (Nitrianska)
• Župa XVII. (Považská)
• Župa XVIII. (Pohronská / Zvolenská)
• Župa XIX. (Podtatranská)
• Župa XX. (Košická)

Správa

Po roku 1923 došlo k poštátneniu samosprávy, župy boli rozdelené na 79 (neskôr 77) okresov. Volená samospráva ostala len v Bratislave a Košiciach, právo veta však mal vládou menovaný notár. Vznikla okresná správa, volené funkcie ako mešťanosta, vrchný notár či sudca prestali existovať. Okresy však mali vlastné rozpočty, zložené z príspevkov od žúp a daní vybratých od občanov. Voči obciam mali okresy hospodársku, pomocnú a poradnú pôsobnosť.

Zánik

Župné usporiadanie Slovenska bolo definitívne zrušené 1. júla 1928, kedy vstúpilo do platnosti tzv. krajinské zriadenie Česko-Slovenska.

Pozri aj

• Historické župy na Slovensku
• Župa
• Župa (Uhorsko po roku 1849)
• Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)