25143 Itokawa
25143 Itokawa je planétka patriaca do skupiny Apollo a medzi Mars križujúce planétky. Patrí tiež do kategórie potenciálne nebezpečných planétok a blízkozemských objektov. V tomto storočí však jej zrážka so Zemou nehrozí; najväčšie priblíženie k Zemi na 1,9 mil. km nastalo 26. apríla 2004, ďalšie, na vzdialenosť 4,1 mil. km, sa uskutoční 9. apríla 2071. Súčasná dráha tohto objektu slnečnou sústavou nedovoľuje teoreticky bližší prelet okolo Zeme v budúcnosti ako 0,01305 AU, t. j. 1,95 mil. km.
| 25143 Itokawa | |
| planétka | |
 | |
| Objav | |
|---|---|
| Objaviteľ | LINEAR |
| Dátum objavu | 26. september 1998 |
| Označenia | 1998 SF36 |
| Kategória | Skupina Apollo Mars-križujúce planétky |
| Elementy dráhy Epocha 18. august 2005 (JD 2453600,5) | |
| Excentricita (e) | 0,280 |
| Veľká polos (a) | 198,044 Gm (1,324 AU) |
| Perihélium (q) | 142,568 Gm (0,953 AU) |
| Afélium (Q) | 253,520 Gm (1,695 AU) |
| Obežná doba (P) | 556,355 d (1,52 a) |
| Priemerná obežná rýchlosť | 25,37 km/s |
| Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) | 1,622° |
| Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 69,095° |
| Argument perihélia (ω) | 162,760° |
| Stredná anomália (M) | 294,502° |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Rozmery | 540 × 270 × 210 m |
| Hmotnosť | ~4.1×1010 kg |
| Hustota | 2,3±0,3 g/cm³ |
| Povrchová gravitácia | ~0,0001 m/s² |
| Úniková rýchlosť | ~0,0002 km/s |
| Rotačná perióda | 0,5055 d (12,132 h) |
| Spektrálna trieda | S |
| Absolútna veľkosť | 19,2 |
| Albedo | 0,53 |
| Priemerná povrchová teplota | ~206 K |
Stala sa známou ako prvá planétka, z ktorej boli odobrané vzorky a dovezené na Zem. Tieto vzorky po mnohých problémoch odobrala a dopravila na Zem japonská sonda Hajabusa, ktorej návratové puzdro s nimi pristálo v roku 2010. Itokawa je tak iba druhým telesom po Mesiaci, z ktorého boli na Zem dopravené vzorky.
Objav upraviť
Planétka bola objavená v rámci programu LINEAR dňa 26. septembra 1998 a dostala predbežné označenie 1998 SF36.
Prieskum planétky upraviť
K planétke Itokawa bola vyslaná sonda Hajabusa, ktorá do jej blízkosti dorazila 28. augusta 2005 a postupnými brzdiacimi manévrami korekčným motorom začala so svojím cieľom vyrovnávať rýchlosť. Dňa 12. septembra 2005 sonda prakticky vyrovnala rýchlosť s planétkou a zakotvila vo vzdialenosti 20,25±0,03 km. Odtiaľ sa k nej postupne približovala. Dňa 19. novembra 2005 sonda pristála na povrchu planétky, kde sa zdržala asi 30 minút; odber vzoriek sa však neuskutočnil. Počas druhého pristátia 26. novembra o 22:07 UT sonda Hayabusa po druhýkrát pristála a podľa neskorších vyjadrení riadiaceho strediska sa ani počas tohto jednominútového pobytu na povrchu nepodarilo vzorky prachu z povrchu odobrať, hoci sa pôvodne tento pokus pokladal za úspešný. Začiatkom decembra 2005 bol naplánovaný odlet od planétky naspäť na Zem. Pre problémy s motormi bol odlet odložený až na rok 2010. 13. júna 2010 sonda pristála na Zemi. Až 16. novembra 2010 agentúra JAXA zverejnila predbežnú správu o skúmaní približne 1500 častíc z kontajnera "A", ktorých rozmer väčšinou nepresahoval 10 µm. Morfologické skúmanie skenujúcím elektrónovým mikroskopom a predbežná chemická a mineralogická analýza (minerály olivín, pyroxén, plagioklas a troillit) dokázali, že sú mimozemského pôvodu a že pochádzajú evidentne z planétky (25143) Itokawa na základe porovnávania s jej diaľkovým prieskumom.
Itokawa je iba druhou planétkou, ku ktorej bola vyslaná sonda (po planétke 433 Eros), a prvou, z ktorej bol plánovaný odber vzoriek.
Povrchové útvary upraviť
Na povrchu planétky sú zatiaľ identifikované a popísané tri rozsiahlejšie útvary, ktoré dostali predbežné pracovné pomenovania, ktorých definitívne schválenie Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) sa iba očakáva. Ide o rozsiahlu pretiahnutú oblasť s rozmermi približne 150 až 200 × 60 m, pokrytú jemným regolitom, ktorá dostala meno MUSES Mare (More MUSES) podľa predštartového technického označenia sondy Hayabusa a menšiu kruhovú depresiu, pravdepodobne erodovaný zvyšok impaktného krátera, s priemerom asi 110 m vyplnenou tiež regolitom s pracovným názvom Woomera podľa austrálskeho kozmodrómu, kde Japonsko uskutočňuje veľa svojich kozmických experimentov. Ďalší, iba sčasti zachovaný pozostatok kráteru, dostal meno Uchinoura Sinus podľa japonského kozmodrómu, odkiaľ sonda Hayabusa štartovala. Identifikovaný bol okrem mnohých menších balvanov tiež veľký úlomok skaly s rozmermi 15 × 40 m.
Fyzikálne vlastnosti upraviť
Podľa spektrálnych meraní patrí Itokawa do triedy planétok typu S, teda prevažne zložených z kremičitanových hornín. Už rádiolokačné merania uskutečnené obrím rádioteleskopom v Goldstone (Kalifornia, USA), ukázali, že má veľmi pretiahnutý tvar a nepravidelne rotuje s periódou 12,12 hodiny. Japonská kozmická sonda Hayabusa tieto pozorovania potvrdila. Na základe jej snímok je teraz zrejmé, že ide o tzv. kontaktnú binárnu planétku (dvojplanétku), ktorej dve časti držia pohromade slabou gravitačnou silou.
Geologické vlastnosti upraviť
Rozdielnosť povrchových útvarov planétky Itokawa pozorovaná na snímkach vyvrátila predchádzajúci teoretický predpoklad, že blízkozemské planétky sú geologicky homogénne. Na povrchu sa nachádza mnoho skalných úlomkov značnej veľkosti, pričom niektoré oblasti nie sú pokryté regolitom a je tak viditeľný nezvetralý povrch. Všetky predchádzajúce skúmané planétky boli pokryté silnou vrstvou regolitu a povrch planétky Itokawa sa tak nepodobá ničomu, čo sme dosiaľ mohli uvidieť. Vďaka spektrometrickým pozorovaniam miest, z ktorých mali byť odobrané vzorky, by malo byť po dokončení analýzy ich geochemického zloženia priradiť danému chemickému zloženiu príslušné spektrum pre diaľkové merania. To by malo pomôcť objasniť vzťah medzi planétkami spektrálnej triedy S a bežnými chondritami (trieda meteoritov). Navyše sa od analýz vzoriek očakávajú ďalšie informácie, ktoré by mali pomôcť pri výskume zvetrávania na telesách bez atmosféry. Pomocou laserového výškomeru a optických kamier spolu s meraním pohybov sondy Hayabusa z pozemných staníc bola určená hustota planétky na 2,3 ± 0,3 g/cm³. To je o niečo menej ako hustota skalných úlomkov na povrchu planétky a hustota ostatných planétok triedy S. To by mohlo znamenať, že vnútorná štruktúra je pomerne nekompaktná a porézna.
Pôvod mena upraviť
Planétka bola pomenovaná po japonskom priekopníkovi raketovej techniky a kozmonautiky prof. Hideo Itokawovi, dlhoročnom riaditeľovi Ústavu leteckých a kozmických vied v Samigahare.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 25143 Itokawa
Externé odkazy upraviť
- 25143 Itokawa – vlastnosti a orbitálny diagram v JPL Small-Body Database NASA (po anglicky)
- 25143 Itokawa – orbitálne vlastnosti a pozorovania na webe Minor Planet Center (po anglicky)
- 25143 Itokawa – orbitálne vlastnosti na astronomickom serveri Pedagogickej fakulty ZČU v Plzni (po česky)
- 25143 Itokawa – poloha na hviezdnej mape na webe Heavens-Above
- Posledné novinky a obrázky zo sondy Hayabusa Archivované 2014-01-10 na Wayback Machine (po anglicky)
- Hayabusa's Scientific and Engineering Achievements during Proximity Operations around Itokawa (celý rad snímkov planétky) (po anglicky)
- Planétka 25143 Itokawa (1998 SF36) (po anglicky)
- 25143 Itokawa (po anglicky)
- Radarový prieskum planétky 25143 Itokawa (1998 SF36) (po anglicky)