Ašot IV. (arménsky kráľ)
Ašot IV. Chrabrý[1] (armén. Աշոտ Դ Քաջ – Ašot IV. Kaj; * ? – † 1039/1040) bol arménsky (anijský) kráľ v rokoch 1022 – 1039/40.[2][3][4]
| Ašot IV. Chrabrý | |
| arménsky kráľ | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Bagratovci |
| Panovanie | 1022 – 1039/40 |
| Predchodca | Gagik I. |
| Nástupca | Gagik II. |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | armén. Աշոտ Դ Քաջ – Ašot IV. Kaj |
| Úmrtie | 1039/1040 Arménske kráľovstvo |
| Pochovanie | Ani |
| Vierovyznanie | arménske kresťanstvo |
| Rodina | |
| Manželka |
neter byz. cisára Romana III. (?) |
| Potomstvo | |
| Otec | Gagik I. |
| Matka | Katranide |
Životopis upraviť
Ašot IV. bol najmladším synom arménskeho kráľa Gagika I.. Po Gagikovej smrti sa stal podľa nástupníckeho práva kráľom v Arménsku Ašotov starší brat Ján-Smbat (III.) (arm. Hovhannes-Smbat III.), s čím sa však Ašot nedokázal zmieriť. Obľahol preto s s pomocou vaspurakanského kráľa Senekerima Arcuniho hlavné mesto Ani. Medzi bratmi sa však vďaka intervencii katolika Petra I. Getadardza a gruzínskeho kráľa Juraja I. podarilo dosiahnuť zmier.[2][4]
Ján-Smbat si mal udržať moc v Ani a Ašot v provinciách na hraniciach Ibérie (Gruzínska) a historickej Perzie. Po Jánovej smrti sa mal navyše moci v Anijskom kráľovstve ujať Ašot.[2] Ašotovým hlavným mestom sa stal Talin.[4]
V tomto čase silnela moc Byzantskej ríše na čele s byzantským cisárom Bazilom II. Bazil, ktorý porazil Bulharov vytiahol s vojskom do Gruzínska, ktoré ovládol. Arméni však podporili v boji Gruzíncov, kde vládla im spriaznená dynastia. Ján-Smbat si síce smel ponechať svoju moc, no po smrti malo jeho kráľovstvo pripadnúť Byzancii. Vďaka byzantskej podpore získali následne Arméni späť územia dočasne obsadené susedmi. Ašotovou manželkou mala byť podľa Skylitza neter cisára Romana III.[2][4]
Ašot zomrel v roku 1040. Podľa jednej z hypotéz bol otrávený byzantskými agentmi, keďže Ján-Smbat III. už v roku 1021 odkázal svoje panstvo Byzancii.[2][4] Novým kráľom bol časťou šľachty prehlásený Ašotov syn Gagik II., ktorý však bol prinútený sa svojho kráľovstva vzdať, čím Arménske kráľovstvo (Anijské kráľovstvo) zaniklo.[4]
Referencie upraviť
- ↑ HONZÁK, František; PEČENKA, Marek. Státy a jejich představitelé. Praha : Libri, 1999. ISBN 80-85983-79-6.
- ↑ a b c d e ASOT/ASHOT. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides; Benjamin Hendrickx et al. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. ISBN 978-2-503-52303-3. S. 422.
- ↑ AŠOT IV. In: Hajkakan sovetakan hanragitaran. Hator 1. A – Argina. Jerevan : Hajkakan SSH GA, 1974. S. 488.
- ↑ a b c d e f PAYASLIAN, Simon. History of Armenia. New York : Palgrave Macmillan, 2007. ISBN 978-1-4039-7467-9. S. 71 – 72.