AIM-9 Sidewinder je teplom navádzaná raketa vzduch-vzduch s krátkym dosahom nesená väčšinou bojovými stíhacími lietadlami a v poslednom čase aj niektorými útočnými vrtuľníkmi. Raketa vstúpila do služby v United States Air Force uprostred 50. rokov 20. toročia, pričom jej varianty a nové upravené verzie zostali v aktívnej službe v mnohých vzdušných silách aj po piatich desaťročiach. V čase, keď bola raketu Sidewinder zavádzali, piloti NATO používali skrátený kód Fox Two v rádiovej komunikácii, ktorý používali pre všetky typy rakiet „navádzaných na teplo“.

AIM-9 Sidewinder

AIM-9L Sidewinder
Typ: Raketa vzduch-vzduch s krátkym dosahom
Miesto pôvodu: USA USA
História služby
V službe: 1956 – súčasnosť (AIM-9B)
História výroby
Výrobca: Nammo
Raytheon Company
Ford Aerospace
Loral Corporation
Vyrobené: September 1953
Základné údaje
Hmotnosť: 85,3 kg
Dĺžka: 3,02 m
Bojová hlavica: Priebojná hlavica WDU-17/B
Úsťová rýchlosť strely: Mach 2,5
Účinný dostrel: 1,0 až 35,4 km
Doprava: Raketový motor na tuhé pohonné látky Hercules/Bermite MK 36
Zameriavanie: Návádzanie na cieľ infračerveným žiarením
Priemer: 127 mm
Raketa AIM-9R Sidewinder vystrelená zo stíhacieho lietadla McDonnell Douglas F/A-18A Hornet pri Naval Air Weapons Station China Lake

Charakteristika

upraviť

Vývoj rakety zadalo United States Navy začiatkom 50. rokov. Raketa vtedy bola určená pre palubné stíhacie lietadlá. Prvý zásah cvičného cieľa dosiahol prototyp AIM-9A v roku 1953. V roku 1955 sa začala sériová výroba verzie AIM–9B, ktorá sa zaviedla v nasledujúcom roku do výzbroje amerického námorníctva. Prvý zostrel strelou AIM-9B sa dosiahol 24. septembra 1958, keď ňou stíhacie lietadlo Taiwanu F-86F Sabre zostrelilo čínsku stíhačku MiG-15.[1]

Rakety AIM-9 sa široko používali počas vietnamskej vojny, kde nimi zostrelili 82 lietadiel nepriateľa. Naopak variant AIM-9L nasadili v roku 1982 s veľkým úspechom v Royal Navy vo vojne o Falklandy. Od 80. rokov až dodnes je štandardný Sidewinder verzia AIM-9M. Vo vývoji je zatiaľ najnovší variant AIM-9X.

Užívatelia

upraviť

Referencie

upraviť
  1. PARSCH, Andreas. Raytheon (Philco/General Electric) AAM-N-7/GAR-8/AIM-9 Sidewinder [online]. REV. 2008-07-09, [cit. 2010-07-25]. Dostupné online.
  2. LA FRANCHI, Peter. Australia confirms AIM-9X selection for Super Hornets [online]. Flight International, 27. marec 2007, [cit. 2011-04-20]. Dostupné online.
  3. Czech Air force ordered 100 AIM-9M [online]. [Cit. 2012-01-25]. Dostupné online. Archivované 2007-10-13 z originálu.
  4. Taking on Iran's air force
  5. Iraq Orders F-16IQ and ammunition [online]. [Cit. 2012-01-25]. Dostupné online. Archivované 2010-09-28 z originálu.
  6. AIM-9B Sidewinder [online]. South African Air Force Association, [cit. 2008-08-04]. Dostupné online.
  7. Norway and Taiwan join AIM-9X Block II user-community

Literatúra

upraviť
  • BONDS, Ray and David Miller. Illustrated Directory of Modern American Weapons. [s.l.] : Zenith Imprint, 2002. Dostupné online. ISBN 0-76031-346-6. Kapitola AIM-9 Sidewinder. [nefunkčný odkaz]
  • CLANCY, Tom. Fighter Wing. Londýn : HarperCollins, 1995. ISBN 0-00-255527-1. Kapitola Ordnance: How Bombs Got 'Smart'.
  • Doty, Steven R.. Kunsan pilots improve capability with AIM-9X missile [online]. Air Force Link, 29. február 2008, [cit. 2008-02-29]. Dostupné online.
  • Babcock, Elizabeth (1999). Sidewinder – Invention and Early Years. The China Lake Museum Foundation. 26 pp. A concise record of the development of the original Sidewinder version and the central people involved in its design.
  • Westrum, Ron (1999). "Sidewinder—Creative missile development at China Lake." Naval Institute Press. ISBN 978-1-55750-951-2

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť