Aaron Nimzowitsch
Aaron Nimzowitsch (lot. Ārons Ņimcovičs, uvádzaný aj ako Aaron(Aron) Niemzowitsch; * 7. november 1886, Riga, Lotyšsko – † 16. marec 1935, Kodaň, Dánsko) bol šachista židovského pôvodu, jeden z najlepších hráčov v medzivojnovom období a významný šachový teoretik, zakladateľ hypermodernej školy.
Aaron Nimzowitsch | |
šachista židovského pôvodu | |
Narodenie | 7. november 1886 Riga, Lotyšsko |
---|---|
Úmrtie | 16. marec 1935 (48 rokov) Kodaň, Dánsko |
Odkazy | |
Commons | Aaron Nimzowitsch |
Životopis
upraviťNarodil sa 7. novembra 1886 v Rige a zomrel 16. marca 1935 v Dánsku. Pochádzal z bohatej židovskej rodiny, šach sa naučil hrať od svojho otca. V roku 1904 odcestoval do Berlína študovať filozofiu. Avšak ešte v tom istom roku dal prednosť šachu a začal sa mu venovať profesionálne. Po prvej svetovej vojne sa presťahoval do Kodane, kde začína dosahovať prvé úspechy. Žil tam až do smrti, získal dánske občianstvo. Je pochovaný v Bispebjergskom cintoríne.
Kariéra
upraviťVrchol jeho kariéry bol dosiahnutý okolo roku 1930. Vtedy bol pravdepodobne tretím najlepším hráčom sveta, po Alexandrovi Alechinovi a Josém Raúlovi Capablancovi. Medzi jeho najväčšie úspechy patria: prvé miesta v Kodani, 1928, na turnaji v Karlových Varoch 1929, 1933, 1934 a druhé miesto za Alechinom v San Reme (1930). Napriek jeho talentu nedosahoval stabilné výsledky, hlavne v dôležitých zápasoch.
Nevyhral ani jednu partiu proti Capablancovi. Lepšie sa mu darilo proti Alechinovi, dokonca ho porazil s čiernymi kameňmi. Nimzowitsch tzv. Nesmrteľnú zugzwangovú partiu proti Friedrichovi Sämischovi, Kodaň 1932. Podobnú partiu odohral proti Paulovi Johnerovi, Drážďany 1936. O Nimzowitschovi bolo známe, že hral výborne čiernymi kameňmi. Práve za čiernych je po ňom pomenovaných veľa otvorení, ako napríklad ''Nimcovičova Indická obrana.
Tvorba
upraviťNimzowitsch je považovaný za jedného z najzanietenejších šachistov. Bol veľmi dobrým teoretikom a mal na tú dobu prevratné myšlienky. Boli ním inšpirovaní viacerí šachisti ako Richard Réti, alebo Tigran Petrosian.
Vyšli mu tri knihy v nemčine: Mein System (Môj systém) (1925). Die Praxis meines system (Môj systém v praxi) a Die Blokade (Blokáda). Blokáda je krátka knižka, obsiahnutá v Mojom systéme. Všetky Nimzowitschove poznatky, teórie a postupy sú obsiahnuté v Mojom systéme a je preukázané, že až 99 % veľmajstrov čítalo Môj systém. Momentálne je to jedna z najlepších učebníc šachu, napriek tomu, že má vyše osemdesiat rokov. Môj systém v praxi obsahuje len partie na témy v Mojom systéme a má skôr zábavný ako vyučujúci význam.
V tomto období boli všeobecne prijímané a všade vyučované striktné teórie podobne veľkého teoretika Siegberta Tarrascha. Nimzowitschova teória pôsobila drvivo. Dal dokopy všetky poznatky, rozvinul ich a okrem toho dodal veľa vlastného, ako napríklad: prekrytie (nadbytočné krytie istého bodu, alebo figúry, čo umožňuje väčšiu flexibilitu brániacej strany), kontrolovanie stredu figúrami a nie pešiakmi, blokáda, profilaxia (predvídanie udalostí, urobenie ťahu, ktorý by som musel aj tak urobiť a tým zabránenie hrozieb súpera a vytvorenie svojich), fianchetto (vývin strelca na polia b2, g2, respektíve b7, g7) (dalo by sa oponovať, že toto neobjavil on, ale on túto myšlienku rozvíjal a používal). Okrem toho sformuloval teóriu o predsunutom bode a vniknutí veže na siedmy rad.
Veľa otvorení je po ňom pomenovaných, ako Nimcovičova Indická obrana (1.d4 Nf6 2.c4 e6 3.Jc3 Sb4) a menej hrávaná Nimcovičova obrana (1.e4 Jc6). Veľmajster Raymond Keene pomenoval 1.Jf3, nasledované 2.b3 ako Nimcovičov-Larsenov útok. Nimzowitsch okrem toho rozvíjal Francúzsku obranu a to dvoma systémami, Viedenský variant (1. e4 e6 2. d4 d5 3. Jc3 Sb4) a e5 variant (1. e4 e6 2. d4 d5 3. e5). Bol priekopníkom ešte v dvoch otvoreniach, a to v Nimcovičovom variante Sicílskej obrany (1.e4 c5 2.Jf3 Jf6, provokujúc 3.e5 Jd5 podobné Alechinovej obrane) a 1.e4 c5 2.Jf3 Jc6 3.d4 cxd4 4.Jxd4 d5?!, ktoré je považované za pochybné.
Externé odkazy
upraviť- Nimzowitch related articles
- Grandmasters I Have Known: Aaron Nimzovich (PDF). Chesscafe.com.