Abstrakcia (filozofia)

Abstrakcia je stránka, forma poznania, spočívajúca v myšlienkovom odhliadnutí od mnohých vlastností predmetov a ich vzťahov a v oddelení, vyčlenení nejakej vlastnosti. Abstrakcia je jednou zo základných myšlienkových operácií, pri ktorej sa napríklad z nejakého pojmu izoluje jeden pre danú operáciu podstatný prvok a všetky ostatné sa vylúčia, abstrahuje sa od nich. Pritom sa najčastejšie vylučujú premenné, náhodné podrobnosti konkrétnych vecí a javov; odtiaľto protiklad abstraktnýkonkrétny.

Abstrakcia je myšlienková činnosť, ktorou sa z konkrétnych zmyslových daností tvoria všeobecné pojmy, odmýšľajúc od konkrétnych jedinečných a zvláštnych určeností.

Abstrakcia je aj výsledok abstrahovania. V tomto prípade môže význam slova abstrakcia nadobudnúť aj pejoratívny nádych (žiť v abstrakcii); kto ho v tomto zmysle používa, je zrejme výlučne viazaný na empirickú existenciu.

Druhy abstrakcie

upraviť

Rozoznávajú sa 2 základné typy abstrakcie[1]:

  • Formálna abstrakcia, ktorá môže byť:
    • elementárna abstrakcia – vylučuje individuálne vlastnosti a špecifické osobitosti vecí a umožňuje tak vyčleniť ich spoločné znaky, vlastnosti a vzťahy
    • idealizácia – tu sa navyše vylučujú aj modifikačné podmienky (považujú sa za konštantu alebo sa neberú do úvahy); v procese idealizácie myseľvytvára idealizované, reálne neexistujúce objekty, ktoré umožňujú hlbšie preniknúť k podstate vecí
  • Dialektická abstrakcia, ktorá redukuje aj niektoré podmienky, pri ktorých vzniká sama podstata vecí; je potrebná na pochopenie pôvodu a procesu tvorenia samej podstaty
Iné delenie
  • Generalizujúca alebo zovšeobecňujúca abstrakcia – oddeľuje nepodstatné vlastnosti vecí, vzťahov atď. a vyčleňuje len podstatné.
  • Idealizujúca abstrakcia – tvorba pojmov tak, že sa najprv konštruujú ideálne objekty, triedy atď., ktorým potom tieto pojmy zodpovedajú. Uskutočňuje sa na základe idealizujúcej klasifikácie, idealizujúcej konštrukcie alebo idealizujúcej klasifikácie prostredníctvom konštrukcie.
  • Izolujúca abstrakcia – myšlienkové vyčleňovanie určitých vlastností, vzťahov atď. tried predmetov z ich súvislosti a prepožičiavanie im do istej miery samostatnej existencie. Uľahčuje dosiahnutie poznania tým, že oblasť, ktorá sa má skúmať, sa stáva prehľadnejšou.

Iné projekty

upraviť
  1. abstrakcia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 33.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.