Čistý film
Čistý film (absolútny film, abstraktný film, nevhodne/nesprávne experimentálny film) je rod filmu a filmové dielo, v ktorom dominuje snaha o čistú filmovosť, oslobodenú od vplyvu literatúry, divadla a od vecného obsahu. Filmové dielo ju dosahuje najmä prostredníctvom pohybovej hry rôznych hmôt, materiálov, línií, kresieb, svetiel, tieňov a vo farebnom filme aj farieb, ktoré na diváka pôsobia rytmom pohybov, zmenou tvarou a proporcií a vo zvukovom filme aj sprievodnou zvukovou (spravidla hudobnou) zložkou.[1][2]
Vznikol v 20. rokoch 20. storočia pod vplyvom abstraktného výtvarného umenia a hudobnosti. Za prvého predstaviteľa čistého filmu je považovaný švédsky výtvarník Viking Eggeling. V 20. rokoch čistý film rozvíjali výtvarní umelci experimentujúci s filmovou tvorbou, najmä Hans Richter, Walter Ruttmann, Fernand Léger, Germaine Dulacová a Man Ray. S nástupom zvukového filmu sa tvorcovia čistého filmu pokúšali spojiť obrazové efekty so zvukovou zložkou, vytvárať pôsobivé „vizuálne symfónie“. Ďalší rozvoj nastal v 60. rokoch pod vplyvom op-artu a iných foriem abstraktného prejavu, prejavujúce sa najmä v snahách filmom ilustrovať hudbu. Hoci tvorba čistého filmu pokračuje naďalej, tento rod filmu nedosiahol väčší význam.[1]
Referencie upraviť
- ↑ a b čistý film. In Encyklopédia filmu, s. 167
- ↑ abstraktný film. In Malá encyklopédia filmu, s. 10
Použitá literatúra upraviť
- Blech, Richard, ed. (1974), Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor
- Blech, Richard, ed. (1993), Encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, ISBN 80-215-0219-3
