Absurdná dráma
Absurdná dráma alebo absurdné divadlo je smer avantgardnej drámy resp. divadla, ktorý vznikol v 50. rokoch 20. storočia vo Francúzsku. Vychádza z existencializmu, ktorého hranice však posúva ďalej.
K najvýznamnejším predstaviteľom absurdnej drámy patria Samuel Beckett a Eugène Ionesco.[1]
Charakteristika upraviť
Absurdná dráma sa niekedy nazýva aj antidráma, pretože porušuje klasickú kompozíciu drámy. Chýba v nej súvislý dej, zápletka, rozuzlenie a záver. Nemusí byť rozdelená na dejstvá. Vystupuje v nej málo postáv, ktoré medzi sebou komunikujú veľmi málo alebo vôbec, často chaoticky alebo nezmyselne.[1]
Znaky upraviť
Pre absurdnú drámu je typická nihilistická koncepcia človeka i života. Táto dráma nedáva svetu ani najmenšiu šancu na prežitie. Je veľmi subjektívna - zobrazuje najmä pocity a život jednotlivca. Všade vidí a zobrazuje skepsu a nezmyselnosť ľudského života. Zobrazuje človeka v bezvýchodiskových a nezmyselných situáciach. Prebiehajúci príbeh je neskutočný až absurdný a odohráva sa v neurčenom čase a na neznámom mieste.
Častým javom v absurdnej dráme je opakovanie sa situácií - autori tak chcú poukázať na monotónnosť a kolobeh života a tak vytvárajú pocit beznádeje. Je to spôsobené aj tým, že hry majú často rovnaký začiatok aj koniec.
Dej sa skladá z množstva rôznych obrazov a výstupov, ktoré však nie sú dejovo pospájané. Scéna v divadle je často veľmi jednoduchá - nemá kulisy a má veľmi málo rekvizít.
Postavy upraviť
Postavy sú absolútne netypické. Autori ich zobrazujú v cudzom a pre ne nepochopiteľnom svete. Vzťahy medzi postavami sú absurdné a nezvyčajné, postavy medzi sebou nevedia komunikovať. Veľmi často sa vyskytujú monológy postáv, ktoré síce nasledujú za sebou, ale nenadväzujú logicky, čo spôsobuje nízku zrozumiteľnosť. Konanie postáv tiež často nekorešponduje s ich slovami.
Postavy sú osamelé a uvedomujú si, že nežijú v reálnej skutočnosti. Nežijú plnohodnotným životom, často konajú bezcieľne. Postupne to speje až k odcudzeniu samého seba. Postavy sú podriadené modernej dobe, ktorú však vnímajú ako niečo, čo ich ohrozuje.
Na rozdiel od ostatných, či už dramatických alebo iných literárnych diel, sa v absurdnej dráme nevyskytujú „hrdinovia“, v absurdnej dráme sa často hovorí o „antihrdinoch“, ktorí sa správajú absurdne a až groteskne.
Predstavitelia absurdnej drámy upraviť
Absurdná dráma na Slovensku upraviť
Slovenská dramatická tvorba nemá žiadne pôvodné dielo, ktoré by sa dalo označiť za absurdnú drámu. Známe sú však absurdné humoresky Milana Lasicu a Júliusa Satinského Nečakanie na Godota z roku 1969.[1]
Referencie upraviť
- ↑ a b c absurdná dráma. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 34.