Wikipédia

Abwehrgruppe 218

Abwehrgruppe 218, známa aj pod krycím menom Edelweiss (Plesnivec) alebo Kampfgruppe Edelweiss, bola nacistická protipartizánska jednotka pôsobiaca počas 2. svetovej vojny na území Slovenska. V období od septembra 1944 do apríla 1945 to bola najaktívnejšia nemecká protipartizánska jednotka na Slovensku pôsobiaca v súčinnosti s Einsatzkomando 14. Sídlo jednotky bolo v Žiline a Kremnici. Mala približne 300 členov a jej veliteľom bol major Erwein von Thun-Hohenstein. Veliteľom slovenského oddielu, ktorý mal približne 130 členov, bol od 15. decembra 1944 Ladislav Nižňanský. Slovenská časť jednotky formálne podliehala vtedajšej slovenskej vláde. V priebehu asi 50 represívnych akcií na strednom a západnom Slovensku zavraždili príslušníci Edelweiss vyše 300 ľudí (väčšinou civilistov) a asi 600 zajatcov odovzdali Nemcom.[1]

Organizácia upraviť

Jednotka Abwehrgruppe 218 „Edelweiss“ mala asi 300 mužov v 4 oddieloch[2]:

  • tzv. partizánsky oddiel, asi 25 mužov pod priamym velením majora Erweina von Thun-Hohensteina, ktorý velil aj 25 člennej jednotke bývalých partizánov.
  • tzv. ruský (kozácky) oddiel, asi 50 mužov pod vedením šikovateľa (nemecky Waffen-Oberscharfűhrer) Berlisova
  • tzv. kaukazský oddiel, asi 50 mužov pod vedením šikovateľa Chana
  • tzv. slovenský oddiel, asi 131 mužov pod vedením kapitána Nižňanského. Slovenská časť jednotky formálne podliehala vtedajšej slovenskej vláde.[3]
    • 1. čata Tomík Ján (*26.10.1897)
    • 2. čata Maťko Karol (*1.1.1912)
    • 3. čata Hodas Pavol (*16.12.1908)
    • 4. čata Gúrsky Bartolomej (*26.8.1923)

Vznik, výzbroj a sídlo upraviť

Vytvorením protipartizánskej jednotky bol v septembri 1944 vo Viedni poverený skúsený dôstojník major gróf Erwein von Thun-Hohenstein. Thun-Hohenstein mal už predtým skúsenosti s vytváraním podobných jednotiek na území ZSSR, pôsobil tiež v jednotke Abwehru Brandenburg. Protipartizánska jednotka niesla krycí názov Edelweiss (nemecký názov kvetu plesnivec alpínsky). Pôvodných 30 nemeckých vojakov, ktorý pochádzali zväčša z horských a výsadkových jednotiek divízie Brandenburg, naverbovali ďalších asi 100 ľudí zo zajateckých a koncentračných táborov.[4] Mužstvo tvorili rôzne národnosti občanov ZSSR, Ukrajinci, príslušníci kaukazských národov, Nemci.

Jednotka sa formovala v posledných septembrových dňoch roku 1944 v Nemcami okupovanej Žiline (v Krasňanoch pri Varíne). Slováci (občania Slovenskej republiky). Slováci pridelení k jednotke boli dobrovoľníkmi vybranými spomedzi bývalých príslušníkov Špeciálnej jednotky Slovenskej pracovnej služby - SPS (trojmesačné dobrovoľnícke pracovné nasadenie). Slovenský oddiel mal okolo 220 mužov. 131 Slovákov z SPS robili protipartizánske akcie už v novembri 1944, no oficiálne sa pričlenili k Edelweissu až v decembri 1944 po trojmesačnom špeciálnom výcviku a to prísahou Führerovi. Okrem týchto Slovákov, ktorým velil kpt. Nižňanský, ktorý bol aj príslušník štábu bolo do jednotky naverbovaných asi 25 bývalých partizánov a bývalých povstaleckých vojakov (všetci okrem jedného Čecha boli Slováci). Tí slúžili najmä na prieskum a provokácie a preto im bolo ponechané ich partizánske resp. vojenské oblečenie.[5] Slovenský oddiel najprv viedol strážnu službu pri Budatíne a budoval zákopy pri Varíne, neskôr výcvik smeroval k protipartizánskej službe, najmä nácviku prečesávania lesov a nočných poplachov. Slovenský oddiel bol za súčasť Abwehrgruppe 218 prijatý po úspešných protipartizánskych akciách v priestore Počúvadlo a Jabloňovce-Nová Baňa v druhej polovici roku (novembri) 1944[6].

Stále oporné stanovište mala skupina v Žiline, no v decembri 1944 už[5] sídlom jednotky boli kasárne vybudované v Kremnici v roku 1935[7], ktoré od roku 1957 slúžia ako psychiatrická liečebňa[8], dnes ako Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya v Kremnici[9]. 15. decembra 1944 prebral po Martinovi Kaniokovi velenie slovenského oddielu Ladislav Nižňanský, ktorý skladal prísahu fúhrerovi v Kremnici.[5]

Príslušníci Abwehrgruppe 218 boli dobre vyzbrojení a vybavení. Používali výzbroj nemeckej, československej a sovietskej výroby. Nosili nemecké aj slovenské uniformy. Väčšina mužstva bola vyzbrojená československými puškami vz. 24 menej nemeckými Kar98k. Vojaci boli vyzbrojení aj granátmi a niesli mnoho podporných zbraní, vrátane relatívne veľkého počtu guľometov. Jednotka mala aj mínometnú čatu.

Taktika upraviť

Edelweiss tvorili bývalí bielogvardejci a vlasovovci, ale aj bývalí slovenskí povstaleckí vojaci a partizáni, ktorých vyberal a preveroval Nižňanský. Nálada v jednotke sa stále sledovala a dá sa povedať, že mužstvo tvorili skoro samí ideoví fašisti alebo žoldnieri.[5] Samotný Nižňanský sa najprv zapojil do SNP, padol do nemeckého zajatia a potom aktívne kolaboroval s nacistami. Činnosť pozostávala najmä z výzvednej činnosti a potom dostať sa medzi partizánov a ilegálnych pracovníkov a likvidovať ich.[10] Abwehrgruppe 218 si na tento účel udržiavala sieť informátorov.[5] S informátormi formovali aj falošné provokatérske partizánske oddiely, zložené z príslušníkov viacerých národností, ktoré mali za úlohu dezorientovať obyvateľstvo a diskreditovať skutočných partizánov lúpežami, násilnosťami a vraždami.[11][12]

Najčastejšia taktika operácií bola takáto: skupina členov Edelweiss prezlečených za partizánov prenikla k partizánskej skupine. Pobudla s ňou zopár dní a potom vyslala spojku so správou o polohe a sile oddielu na štáb. Ten vyslal ostatných vojakov na zásah. Zatiaľ čo hlavné sily útočili, prezlečení "partizáni" rozsievali medzi skutočnými partizánmi paniku a útočili na nich a nedovolili im ustúpiť.[5]

Protipartizánske akcie[13] upraviť

Do polovice marca 1945 Abwehrgruppe 218 uskutočnila asi 50 akcií proti povstalcom. Medzi významné akcie jednotky patrilo aj zajatie príslušníkov styčných misií západných Spojencov OSS pod vedením poručíka Jamesa Holt Greena a SOE majora Johna Sehmera 26. decembra 1944 v chate nad Polomkou v oblasti Veľkého boku v Nízkych Tatrách.[14] Za túto akciu bolo velenie jednotky zvlášť pochválené H. Himmlerom.

Napadli partizánmi vyprázdnené dediny Kľak (21. januára 1945) a Ostrý Grúň (24. januára 1945). Pozri Masaker v Kľakovskej doline. Tieto prepady, pri ktorých došlo k brutálnym masovým vraždám civilného obyvateľstva (zavraždenie 146 civilistov) sú považované za jedny z najbrutálnejších nacistických protipartizánskych akcií na území Slovenska.[15]

Vo februári 1945 za zavraždenie skupiny Židov nad obcou Kšinná.[14]

4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec Prochot. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.[16]

Ďalšou známou akciou bol prepad partizánov 2. čs. partizánskej brigády 27. februára 1945 v okolí Lubiny, pri ktorom padol veliteľ partizánskej brigády Miloš Uher.

Ústup a porážka upraviť

V dôsledku postupu sovietskych, československých a rumunských vojsk bol oddiel stiahnutý smerom na Makov. V jednotke sa množili dezercie, najmä Slovákov. Väčšina Slovákov chcela zostať v krajine a vrátiť sa do svojich domovov, zatiaľ čo Nemci a príslušníci národov ZSSR ustupovali rozhodnutí vzdať sa západným Spojencom. Koncom apríla 1945 sa jednotka presunula do Vsetína, kde spolu s ďalšími nemeckými jednotkami začala ústup smerom na Olomouc-Tábor a napokon 5. mája došla do Českých Budějovíc. Tu bol major Thun-Hohenstein 9. mája 1945 zajatý sovietskymi jednotkami a 12. februára 1946 popravený guľkou do tyla v maďarskom Šoproni.

Súvislosti upraviť

Jednotka Edelweiss vznikla ako súčasť Abwehru, čo bola vojenská spravodajská služba armády (Wehrmachtu). Koncom roku 1944 Hlavný ríšsky bezpečnostný úrad (RSHA), pod ktorý pôvodne patrili zložky SD, Gestapo a Kripo začalo preberať najprv Allgemeine-SS a potom aj Abwehr, ale ten si ponechal svoju organizačnú štruktúru. Jednotke Edelweiss boli ponechané hodnosti a štruktúra Wehrmachtu a to nielen pri Slovákoch, ale aj pri nemeckých vojakoch[4] napriek tomu, že nemali hodnosti SS spolupracovali s SS.

Koncom roku 1944 (13.9.1944) bol Otto Skorzeny poverený vytvorením takzvaných stíhacích zväzov SS (SS-Jagdverbänd). Tieto zvláštne oddiely mali uskutočňovať protipartizánske akcie a rôzne druhy sabotážnych akcií za nepriateľskými líniami. Na Slovensku a Morave od jari 1945 pôsobil stíhací zväz SS Juhovýchod. Jeho súčasťou bola stíhacia skupina SS Slovensko, ktorá sa skladala z jednotiek okrem Abwehrgruppe 218- Edelweiss z podobných oddielov: SS-Jagdgruppe 232 Slowakei známa ako „Josef“ a oddiel „Schneewitchen“.[17]

Nižňanského prípad bol v neprítomnosti v roku 1962 riešený Okresným súdom v Banskej Bystrici. V procese zohralo úlohu aj svedectvo očitých svedkov. V procese proti Nižňaskému v roku 2001 bol jediným svedkom ochotným proti nemu svedčiť Ján Repašský[18], ktorý tvrdil, že Nižňaský sa osobne podieľal na zločinoch spáchaných v Kľaku a Ostrom Grúni. Nižňanský bol odsúdený na trest smrti v neprítomnosti. 24 slovenských vojakov Edelweiss bolo v rokoch 1962 a 1963 odsúdených na 12–15 rokov väzenia. Vtedy dostal Repašský trest 8[18] alebo 9 rokov.

Dňa 16. januára 2004 Ladislava Nižňanského v nemeckom Mníchove zatkli pre podozrenie z účasti na vraždách z konca druhej svetovej vojny. Úspešne sa bránil tak že odmietol svoju účasť na všetkých obvineniach a súd ho v roku 2005 zbavil viny.[12]

Referencie upraviť

  1. ↑ Abwehrgruppe 218. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 36.
  2. ↑ Potocký, P.. Slovenskí dobrovoľníci v špeciálnych jednotkách Otta Skorzenyho II. [online]. druhasvetova.sk, 01.10.2006, [cit. 2013-08-26]. Dostupné online. Archivované 2007-10-12 z originálu.
  3. ↑ Kauza Nižňanský: Repaský pokračuje v protichodných vyjadreniach [online]. TASR, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Abwehrgruppe 218 a Waffen SS na Slovensku : Diskuse o WW2 [online]. Valka.cz, 2004-06-16, [cit. 2023-06-09]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ a b c d e f Abwehrgruppe 218 a Waffen SS na Slovensku : Diskuse o WW2 [online]. https://www.valka.cz, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online. (po česky)
  6. ↑ Stanislav, J. Represálie nacistov a príslušníkov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy na Slovensku koncom druhej svetovej vojny [online]. muzeumsnp.sk, [cit. 2013-08-26]. Dostupné online. Archivované 2013-10-02 z originálu.
  7. ↑ Kremnica, Kasárny Kremnica [1935-2011] : Vojenské objekty [online]. https://www.valka.cz, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ V kremnickej psychiatrii sa vystriedali tisícky pacientov, stovky sestier a desiatky lekárov [online]. Pravda.sk, 2019-05-18, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online.
  9. ↑ Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya v Kremnici [online]. www.pnkca.sk, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online.
  10. ↑ Kaniok, Martin: Spomienky na povstanie - Povstanie '44 – je čo oslavovať? [online]. www.29august1944.sk, [cit. 2020-04-15]. Dostupné online.
  11. ↑ CSÉFALVAY, František. Slovensko a druhá svetová vojna. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2000, 427 strán
  12. ↑ a b Nositeľa nacistického kríža pred doživotím zachránila smrť [online]. TASR, [cit. 2023-06-09]. Dostupné online.
  13. ↑ Edelweiss nie je len plesnivec [online]. 2023-05-14, [cit. 2023-06-09]. Dostupné online.
  14. ↑ a b CSÉFALVAY, František. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013. Dostupné online. S. 181. Archivované z originálu.
  15. ↑ Lacko, M.: Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, 2008, s. 177
  16. ↑ Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426
  17. ↑ Potocký, P. Slovenskí dobrovoľníci v špeciálnych jednotkách Otta Skorzenyho II.. druhasvetova.sk, 01.10.2006, [cit. 2014-02-09].
  18. ↑ a b Repaský: Nižňanský dával príkazy na vraždenie [online]. Petit Press, [cit. 2023-01-22]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Abwehrgruppe_218&oldid=7743858“