Acidobázická reakcia
| Kyseliny a zásady |
|---|
|
| Acidobázická homeostáza • Acidobázická reakcia • Amfotérna zlúčenina • Autoprotolýza vody • Disociačná konštanta • Extrakcia • Frustrovaný Lewisov pár • Funkcia kyslosti • Hammettova funkcia kyslosti • Chirálna Lewisova kyselina • Katalýza Lewisovou kyselinou • Konjugovaný pár • Kyselina • pH • Protónová afinita • Rovnovážna chémia • Sila kyselín • Titrácia • Tlmivý roztok • Zásada |
| Druhy kyselín |
| Brønsted–Lowry • Lewis • Akceptor • Minerálne • Organické • Oxidy • Silné • Slabé • Superkyseliny • Pevné |
| Druhy zásad |
| Brønsted–Lowry • Lewis • Donor • Organické • Oxidy • Silné • Slabé • Superzásady • Nenukleofilné |
Acidobázická reakcia je chemická reakcia medzi kyselinou a zásadou.[1] Kyselina a zásada môžu byť definované podľa Arrheniovej, Brønstedovej alebo Lewisovej teórie kyselín a zásad. Najčastejšie sa k acidobázickým reakciám zaraďujú reakcie, pri ktorých dochádza k prenosu vodíkového katiónu (protónu), nazývané protolytické reakcie.[1] Pojem acidobázická reakcia je teda zovšeobecnením tejto reakcie i na Arrheniovu a Lewisovu teóriu.
Acidobázické reakcie patria medzi najčastejšie, no zároveň najdôležitejšie reakcie v biologických systémoch.
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ a b acidobázická reakcia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 39.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |